výstava
Cemre Yeşil Gönenli (TR) - Hayal & Hakikat
Sen a skutočnosť - Príručka odpustenia a príručka trestu. Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2022.
Hayal & Hakikat (Sen a skutočnosť) je inštalácia vychádzajúca z umeleckej knihy autorky Cemre Yeşil Gönenliovej s názvom Hayal & Hakikat: Príručka odpustenia a príručka trestu (2020). Kniha má podobu dvoch brožúr obsahujúcich archívne snímky pochádzajúce z fotografických albumov Abdulhamida II., 34. sultána Osmanskej ríše, ktoré zobrazujú väzňov zo začiatku 20. storočia.
Medzi mnohé záujmy Abdulhamida II. patrili detektívne romány. Počas svojej dvadsaťpäť rokov trvajúcej vlády prikázal, aby boli v príprave na plánované udelenie amnestie všetci väzni odsúdení za vraždu vyfotografovaní tak, aby im bolo vidno ruky. K rozkazu ho priviedli pseudovedecké informácie, ktoré našiel v istom detektívnom románe: „Každý kriminálnik, ktorý má kĺb na palci dlhší ako kĺb na ukazováku, je náchylný k vraždeniu.“ Dodnes ukazujú fotografie na prvej stene (Hayal) ruky väzňov následne podliehajúce klasifikácii. Druhá stena (Hakitat) zas zobrazuje väzňov spútaných a odsúdených na smrť – súvis so spomínanou amnestiou chýba.
Autorkino rozhodnutie vystrihnúť hlavy väzňov zo snímky, akoby ich odsekla gilotína, by mohlo byť interpretované ako priam brutálne. No vo svojej podstate je tento zásah gestom záchrany; snahou nezachovať identity kriminálnikov, zahodiť ich zločiny, akékoľvek už boli, ponúknuť im druhú šancu či vrátiť im späť ich slobodu, možno sa dokonca pokúsiť im odpustiť. Je zjavné, že „sen“ reprezentuje reálny stav väzňov. Osudy jednotlivých zločincov očakávajúcich odsúdenie či odpustenie zostávajú neznáme, pretože neexistujú žiadne záznamy o sultánových verdiktoch.
Tieto fotografie nasvecujú problematické obdobie, počas ktorého bola hranica medzi „snom“ a „skutočnosťou“ často znepokojivo rozmazaná. V časoch represií a svojvoľných zadržaní sú tieto snímky prejavom slobody písanej dejinami ľudstva – ako tichý protest.
Výstava Hayal & Hakikat je venovaná ľuďom, ktorí boli svojvoľne odsúdení alebo nútení opustiť našu nádhernú krajinu v ťažkých časoch, ktorými Turecko prechádza.
Text: zostavené z eseje Refika Akyüza Medzi snom a skutočnosťou.
Vstup voľný.
