Miesto bližšie nevymedzené

Vystavujúci/e: Natália Dominiková, Karina Golisová, Šimon Parec, Lujza Stopková
Kurátor výstavy: Ján Skaličan

Autorov spája záujem o fotografiu smerom k expandovaniu tohto média v kontexte súčasného umenia. Individuálne autorské prístupy a celistvosť konkrétnych projektov sa na základe vzájomnej komunikácie a spolupráce v procese tvorby výstavy selekciou zjednotili do širšie komunikujúceho celku. Práve výberom a vzájomnou konfrontáciou konkrétnych prác, fotografií a videí sa ich obsahová rovina posilnila v razantnejšiu a môžeme povedať aj objektivizujúcejšiu výpoveď danej témy.

Miesto bližšie nevymedzené otvára pohľad na autormi verne známe prostredia a blízke osoby. Tie sú pre diváka bližšie nešpecifikované, naznačené v niekoľkých fotografiách alebo video zázname. Dôležitou sa stáva sekvencia, ktorá vzniká snahou o zachytenie toho správneho momentu alebo výrezu skutočnosti. 

Základnú myšlienku vybraných diel rámcuje zvláštny pocit vytrácania až definitívnej straty. Dve zrkadliace sa miestnosti galérie poskytujú možnosť sledovať určité zachytenie stopy času, zároveň strateného momentu medzi (pomalou) expozíciou fotoaparátu. Z detailného psychologického portrétu sa dostávame k celku, miestnosti, ktorá nám v prípade nášho záujmu môže niečo naznačiť. Rovnako ako pohľad na až všednú každodennosť, po ktorej zostáva už len súčasť interiéru, akýsi odložený artefakt.

Stereotyp bežného dňa je zdôraznený video záznamom, bez odstupu systematickým sledovaním rodiny. Verne známym prostredím, miestom bližšie nevymedzeným môže byť aj krajina, ktorá sa stáva sledovanou scénou. Moment zrkadlenia narúša priebeh času, mnohé zostáva nezodpovedané, rovnako ako neodfotografované. Hľadanie odpovedí sa stáva zbytočným, dôležitým sú otázky a hľadanie súvislostí v nemožnosti už (ne)zobrazeného.