Michał Szalast (PL) - Albíni

Rozsiahly cyklus fotografií Michała Szalasta o albínoch z tanzánskeho ostrova Ukerewe na Viktóriinom jazere značne koriguje naše obvyklé predstavy o tragickom živote ľudí, ktorí sú kvôli odlišnej farbe kože svojimi čiernymi spoluobčanmi nenávidení, ostrakizovaní a niekedy aj zabíjaní.

Nie je výsledkom letmej návštevy európskeho fotoreportéra v exotickom africkom prostredí, ale vznikol vďaka tomu, že sa Michałovi Szalastovi podarilo počas dlhšieho pobytu v Tanzánii s mnohými albínmi nadviazať bližšie kontakty a získať si ich dôveru. Mohol ich preto fotografovať v ich domovoch, pri práci, pri detských hrách aj pri návštevách u lekára. Stal sa akýmsi nepozorovaným pozorovateľom, pred ktorého objektívom fotografovaní ľudia nepózovali, ale správali sa celkom prirodzene.

Autor ich dôveru nezneužil na vytváranie povrchne efektných záberov, ale s veľkou empatiou sa snažil ukázať predovšetkým to, že títo ľudia aj napriek všetkým handicapom a traumám túžia žiť podobne ako ich šťastnejší susedia.

Sám o tom hovorí: „Svetlo ich láka, ale snažia sa pred teplými dotykmi slnka chrániť. Avšak mnohokrát prehrávajú a za chvíľky radosti na slnku platia chrastami vlastnej kože. Niekto by ich dokonca mohol nazvať väzňami temnoty. To však nevidel úsmev na tvári albínov. Úsmev pochádzajúci z tých najjednoduchších radostí, ktorými sa môžeme tešiť bez ohľadu na to, či žijeme v polorozpadnutej chatrči v Tanzánii s prekliatím černocha s bielou kožou, alebo v európskom zámku s výsadou byť belochom. Je to príbeh o albínoch, o temnote, s ktorou sa snažia bojovať, a o svetle, ktorého sa nedostáva.“

Michał Szalast v súbore Albíni nadväzuje na tradíciu humanistickej fotografie, ale kombinuje ju s prvkami aktuálneho subjektívneho dokumentu. Pôsobivosť jeho expresívnych záberov umocňujú ostré kontrasty čiernej a bielej, hrubé zrno aj kontrapunkty svetiel a tieňov.

Nemenej dôležitá je aj mimoriadne premyslená obrazová skladba, zdôrazňujúca symbolickosť a metaforickosť stretnutí rôznych, zdanlivo nesúvisiacich motívov, eliminujúca nepodstatné prvky a sústreďujúca sa na hlavné motívy. Tým často bývajú ruky. Biela ruka dotýkajúca sa čiernej ruky ukazuje, že vo vzťahoch čiernych Afričanov a albínov môže byť aj mnoho tolerancie a vzájomného porozumenia.

Text: Vladimír Birgus

Vstup voľný

Pozrite si program celého festivalu Mesiac fotografie 2022.