Horizontálnosť je fotografická séria reprezentujúca dokumentovanie dlhotrvajúceho experimentu s časom a priestorom. Začiatočným bodom tohto procesu je horizont, najdefinitívnejšia hranica v prírode. Čiara, o ktorú vždy zavadíme pohľadom. Miesto, v ktorom sa zem a nebo zároveň zlučujú aj rozdeľujú.
Manipuláciou s formou a fotografickým procesom je horizont transformovaný do abstraktného vizuálneho komponentu. Keď je takýmto spôsobom izolovaný, stáva sa stavebným kameňom, na ktorom sa dajú tvoriť mnohovrstevné snímky. Tieto fyzikálne nemožné krajinné fotografie sú štruktúrovanou protiváhou prirodzenej entropie.
Prísne geometrické štruktúry v srdci tohto projektu odmietajú tradičný model plynulých organických tvarov nachádzajúcich sa v prírode. Hranice, ktoré nám predpisuje príroda, sú porovnávané s hranicami, ktoré si staviame sami ako spoločnosť či jednotlivci.
Fotografie z tejto série sa spoliehajú na grafickú úpravu a minimalistickú sadu vizuálnych výrazov. Môžeme si povšimnúť paralely s non-objektívnymi umeleckými smermi, napríklad s neoplasticizmom či kubizmom. Experimentálna práca so svetlocitlivými materiálmi je kombinovaná s literárnym hlasom, aby tak spolu mohli odhaliť úplne novú perspektívu za horizontom – perspektívu, ktorú doteraz verejnosť nepoznala.
Výber snímok spája výsledky umelcovej doterajšej experimentálnej tvorby na túto tému s víziou budúceho rozvinutia konceptov a techník tak, aby bola vyjadrená evolúcia umelcovej tvorivej dráhy.
Tvorba prezentovanej fotografickej série bola technicky ambicióznym a do veľkej miery experimentálnym procesom. Použité techniky prekračujú hranice bežného využívania fotografického príslušenstva a materiálu. Okrem toho metodológia práce často schválne ignoruje odporúčania výrobcov, preto je akákoľvek predvídateľnosť výsledkov úplne nerealistická.
Hypnotický charakter snímok je absolútnou zásluhou reakcií materiálu na nezvyčajné podmienky.
Vo svojej podstate je fotografia prostriedkom na zachytávanie momentov. Zvyčajne je fotografický film exponovaný iba raz a iba na zlomok sekundy. Tu je tento koncept dekonštruovaný a znovu-vynájdený. Moment vzniku latentnej snímky je natiahnutý na celé roky.
Niektoré diela v jedinom negatíve zahŕňajú čiastočky protistojacich kútov sveta. Interakcia času a priestoru nastáva na molekulárnej úrovni, na časticiach striebra vo filmovej emulzii.
Fotografovanie je iba prvým krokom. Po exponovaní sa musí každý negatív vyvolať, aby mohol byť ručne vytlačený na svetlocitlivý papier. Toto sú časovo náročné procesy s viacnásobnými premennými. Teplota, čas, koncentrácia roztoku, svetlocitlivosť – všetky majú vplyv na konečný výsledok a môžu naň mať katastrofický dopad.
Snímka exponovaná na rôznych svetadieloch je produktom celoročnej práce a môže byť zničená jediným kratučkým pohybom ruky v tmavej komore.
---------
Vstup je voľný
