Výber z diel najvýznamnejších predstaviteľov talianskej fotografie vypovedá o vývoji Talianska na prelome dvadsiateho a dvadsiateho prvého storočia. Sto tvárí talianskej krajiny z pohľadu tridsiatich piatich fotografov. Kurátormi výstavy sú Walter Liva a Roberto Mutti.
Talianska krajina je nepochybne hlavným predstaviteľom viac ako 100 fotografií tvoriacich túto výstavu, ktorú podporili región Friuli Venezia Giulia, Výskumné centrum archívnej fotografie Spilimbergo a Nadácia 3M v Miláne a ktorú zostavili kurátori Walter Liva a Roberto Mutti. Okrem prezentácie svojej umeleckej a estetickej hodnoty výstava poukazuje na krásu krajiny ako na jedno z kultúrnych bohatstiev, vďaka ktorým je Taliansko vo svete výnimočné.
Krajina sa v dejinách výtvarného umenia objavuje ako motív relatívne neskoro, a to v období renesancie, keď Leon Battista Alberti vo svojom diele De Pictura vedecky opísal perspektívu, čo otvorilo dvere pre zobrazovanie mesta, jeho podôb a tvarov. Naopak, vo svete fotografie je krajina v popredí záujmu už od samotných počiatkov tohto umeleckého odvetvia, pričom akt snímania exteriérov sa stáva súčasťou Grand Tour devätnásteho storočia a výletov mimo Európu.
Výstava „Talianske scenérie. Fotografie 1950-2010” sa venuje obdobiu druhej polovice dvadsiateho storočia a poukazuje na odlišné spôsoby zobrazovania talianskej krajiny v závislosti od toho, ku ktorému „myšlienkovému prúdu“ sa hlásili jednotliví autori.
Našu pozornosť okrem iného zaujme Ferruccio Leiss, priťahovaný nočnými obrazmi, prostredníctvom ktorých vytváral vo svojej fantázii vlastnú podobu Benátok, pričom práve v tomto meste sa Liess stal referenčným bodom pre mnohých obdivovateľov fotografie.
Ďalej zaujmú fotografi, ktorí majú blízko k estetike filozofa Benedetta Croceho (Giuseppe Cavalli, Alfredo Camisa, Giuseppe Moder), členovia benátskeho fotografického krúžku La Gondola (okrem iného Gianni Berengo Gardin, Elio Ciol, Fulvio Roiter); neorealisti (Nino Migliori v počiatkoch svojej umeleckej dráhy) a krajinkári talianskeho turistického klubu Touring Club Italiano (Toni Nicolini a neskôr Francesco Radino).
Pre veľkých majstrov, akým bol Mario Giacomelli, bola krajina úzko spätá s literatúrou, kým v tvorbe Franca Fontanu sa krajina premenila na čarovné prostredie, ktoré na seba prevzalo renesančnú podobu.
Guido Guidi začal už koncom ’60 rokoch so zobrazovaním svojich marginálnych krajín, čím predbehol súčasnú problematiku tzv. ne-miest. Luigi Ghirri začal následne, v ’70 rokoch, na základe kritiky „pohľadnicového videnia“ nové smerovanie talianskej fotografie, ktoré viedlo k novému spôsobu vnímania tohto média, k objaveniu krás Stredomoria a jeho kultúrneho bohatstva (Giuseppe Leone) a k zobrazovaniu mestskej dimenzie (Gabriele Basilico, Mario Cresci, Olivo Barbieri, Luca Campigotto, Virgilio Carnisio, Vittore Fossati, Marco Zanta).
V ’70 rokoch sa na talianskej a medzinárodnej scéne objavil aj Paolo Gioli, experimentátor, ktorý neskôr zohral veľmi významnú úlohu v kontexte súčasnej talianskej a európskej fotografie.
Mimmo Jodice presmeroval svoju pozornosť na environmentálne otázky svojho mesta, ktorým je Neapol, a to najmä pokiaľ ide o architektúru, pričom podal opätovný výklad takmer metafyzickej nehybnosti tohto mesta, aby ho nakoniec preniesol do vnútornej, nadčasovej krajiny.
Luca Maria Patella a Marcello Di Donato sa zaoberajú imaginárnymi miestami.
Davide Camisasca a Bruno Cattani naopak do fotografie zaviedli prvky z dejín výtvarného umenia a lokálnych spomienok.
Ďalšia časť výstavy predstavuje súčasné videnie krajiny prostredníctvom objektívu autorov ako Moreno Gentili, Cristina Omenetto a Massimo Siragusa.
V spolupráci s: Ministerstvo kultúry SR, región Friuli Venezia Giulia, CRAF Spilimbergo, Fototeca 3M Milano
Výstava je súčasťou festivalu Dolce Vitaj
