Peter Župník - K obrazu môjmu

Toto je fajka, 
alebo metafora fotografického obrazu Petra Župníka

Prvý text o Petrovi Župníkovi som napísal pred dvanástimi rokmi. Zhodou okolností rovnako súvisí s metaforou, presnejšie s iróniou paradoxu prikoreneného metaforou. Text vychádzal a vlastne sa aj furt točil  okolo – názvom ozvláštneného – Župníkovho fotografického obrazu Oklamaná ryba s vročením 1982/1988. Pripomeniem, akými očami som – napokon nie tak dávno – pozeral na Oklamanú rybu.

(...) „Tá fotografia vie rozprávať príbeh o chytenej rybe, čiže o rybárskom úlovku. Ide o príbeh úlovku požehnanej veľkosti ryby druhu pstruhovitého, ktorá uviazla v rozbitom okne. (...)  Oklamaná ryba je kapitálny úlovok a je to aj úctyhodný zážitok z čias agónie husákovskej normalizácie reálneho socializmu. (...) Lenže Župníkov artefakt predpokladá najmä znepokojujúce zamyslenie sa a rafinovanú interpretáciu sémantickej roviny absurdného obrazu. Obrazu kafkovskej situácie, v ktorej neplatia dobre strážené zóny sémantickej hluchoty ani slepoty.“

(...) Vari najznámejším spomedzi Magrittových diel je obraz, na ktorom maliar pod precízne zobrazenou fajkou – vlastnou rukou – namaľoval textové tvrdenie: Toto nie je fajka. Písal sa rok 1929 a majster tento svoj výtvor nazval Zrada obrazov.

(...) Fotografický obraz Rozprávanie s vetrom má vročenie 1987/1999 a ide o jednu z autorových tzv. dokolorovaných fotografií. Zároveň ide o potvrdenie – nazdávam sa, že vhodného – označenia tvorby Petra Župníka. Čiže ide o pokus zadefinovať metódu vytvárania jeho fotografických obrazov ako decentnej intervencie do obrazového univerza vlastných obrazov. 

(...) Decentné intervencie i špecifické dialógy fotografických obrazov Petra Župníka však majú svoj začiatok v Praformách umenia Karla Blossfeldta (1865 – 1932) zo začiatku 20. storočia.  

(...) Rovnako sa pozerám na Župníkom potvrdené pokračovanie či pretrvávanie duše magrittovského popierajúceho tvrdenia. Totiž, keď sa na kuchynskom stole pozreli na Župníka elegantné tvary zrelej papriky, fotograf v nich videl kráčajúceho slona. Jednoducho povedané, elegantné tvary malého plodu sa stotožnili s mohutnými tvarmi dnes najväčšieho suchozemského tvora na planéte. Keď vzápätí vyvidené tvary objali kultúrne konotácie, fotografický obraz dostal názov To nie je slon.

(...) Na čo sa teda pozerám? Na metaforu času v meniacej sa vizualite sveta? Alebo na metaforu priestoru či na divákovu komunikáciu s ním? Alebo na hru interpretácií, ktorá sa začala prvým knižným vydaním Blossfeldtových Praforiem umenia v roku 1928?  

(...) Pozerám sa na dva Župníkove fotografické obrazy. Prvý nazval O živote a má vročenie 1985/1989, druhý pomenoval Dialóg tvarov s vročením 1989 / 1991. Čiže pozerám sa na tridsať rokov starý Župníkov uhol pohľadu na takmer dva tucty drobných, zväčša zošúverených malých jabĺčok rozsypaných po bielej rovnej ploche. A na uhol pohľadu hodného oka Picassa či Braqua z čias ich vynálezcovského kubistického dobrodružstva. V druhom prípade sa pozerám na rozrozprávané tvary kamennej gule, ihlanu sklenenej pyramídy na nádvorí Louvru a na pozdĺžne priečelie jedného krídla zámku francúzskych kráľov v Paríži ešte v jeho nevyumývanej podobe.

(...) Veruže zvláštnou je metafora na dosah ruky. Zvláštne originálny je aj autor fotografických obrazov zvláštne melancholických, ale tvrdohlavo vidiacich, že toto nie je fajka.

Text: Juraj Mojžiš, september 2022
(skrátené, integrálny text štúdie vyjde v katalógu k výstave Petra Župníka)

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.