25. 5. 2023 od 18:00 do 18:30 sa uskutoční komentovaná prehliadka, na ktorej Lucia, Kristína a kurátorka Marianna Brinzová porozprávajú o dielach výstavy Inverzie.
U Kandrikovej ide o abstrahovanú kontemplatívnu „stíšenú“ krajinomaľbu. U Veselej o efemérnu maľbu a fotografiu, ktorá tiež prestupuje do objektov z krehkých prírodných materiálov. Ideová línia sleduje krajinu, dočasnosť, (nielen) atmosférickú premenlivosť, kolobeh prírody a plynutie biologického času.
U oboch sa stretávajú podobné vizuálne prvky reprezentujúce cykly prírodných dejov ako symboly zrodu, zániku a možnosti ďalšieho pokračovania. Autorky zaznamenávajú podnety vnímané počas putovania prímestskou i divokejšou krajinou. Ich cesty predstavujú ponory do prostredia aj do seba samých. Toto vnorenie si so sebou odnášajú i do ateliéru, kde vytvárajú záznamy vynárajúce sa z pamäti, ale i vedomia plnej prítomnosti. Divákovi nimi sprostredkovávajú moment spomalenia, meditácie a úvahy o nekonečnosti času a priestoru. Veselá cez krehkosť archetypov ako ovál, škrupina, kokón, hniezdo uvažuje o pocite bezpečia a istoty. Kandriková v maľbách zachytáva prchavosť, meniace sa svetlo a rôzne fázy dňa, ktoré vypovedajú o jej vnútornom prežívaní krajiny.
Inverziou vo všeobecnosti chápeme prevrátenie prirodzeného procesu/stavu naproti tomu bežnému. V prípade výstavy sa inverzným stáva pobyt v prírode, ktorý mení bežné vnímanie žitého i videného. Upokojuje a zároveň zostruje naše zmysly. Autorky však navnímané neprepisujú, nevizualizujú konkrétne, len nás pozývajú empatizovať s tým, čo objavujú ony.
Autorka textu a kurátorka výstavy: Marianna Brinzová
Lucia Veselá skúma vzťah maľby, fotografie a objektu k atmosférickým javom a vzťahom medziľudským. Jej tvorba je založená na vnímaní jemných nuáns a zmien, ktoré nastávajú pri prechode z jedného stavu do druhého. Zobrazovaným momentom prisudzuje osobnú poetiku, s rôznou mierou abstrakcie tak, že sa maľby a fotografie vyjavujú ako efemérne časové stopy na pomedzi abstrakcie a reality. Krehké objekty z prírodnín vytvára ako abstraktné intímne priestory určené pre prítomnosť človeka, kontempláciu a dotyk. Haptická vlastnosť diel zameraná na zmysly a osobnú skúsenosť je pre autorku dôležitou témou nielen v tvorbe ale i v komunikácii s divákom.
Kristína Kandriková experimentuje s maľbou na esenciálnej úrovni. Zahŕňa to experimenty formálne, performatívne, technické, rituálne, orientované na seba i na diváka. Rôznorodé prístupy, ktoré využíva vo svojej tvorbe vedú jedným smerom, k oprosteniu od všetkého rušivého a k číremu bytiu. Tento ideálny stav rozplynutej mysle sa snaží využívať aj pri samotnom procese a sprostredkovať ho divákom v dielach tak, aby to mohli sami pocítiť. Jej východiskom pre tvorbu je krajina, v ktorej je neustále a často sama. V horách Kristínu väčšinou fascinujú neideálne podmienky ako je hmla alebo tma, ktoré krajinu rozostria do tajomna. Svoje osobné intenzívne zážitky následne spracúva do malieb a priestorových inštalácií.
Počas výstavy môžeš počuť Hudbu k filmu, ktorú vytvoril vizuálny umelec a maliar Mišo Ormoš pod menom Ujko.
