výstava

Lucia Papčová | – scape

Fotografie Lucie Papčovej si vyžadujú pozornosť. Dlhé sústredené dívanie sa, pri ktorom sa z jednotlivých rozpoznateľných fragmentov pomaly vynára výsledný obraz. Ten ostáva vždy akoby tušený, bez jasných kontúr. Identifikácia vyžaduje čas a trpezlivosť. K týmto elementom spomalenia smeruje aj Luciin záujem o kontempláciu, t.j. vyznačenie priestoru na pozorovanie.
Dátum vernisáže:
11.04.2024 18:00, Št
11.04.2024, Št - 07.06.2024, Pi

Pri sústredenom pohľade napokon rozoznávame krajinu, jej atribúty. Snehové pole na skalnej stene, tieň kamenného brala, priezor do jaskyne. Námet je napriek jeho zámernému znejasňovaniu (alebo presnejšie „pre-jasňovaniu“, presvetľovaniu obrazu) dôležitý. Autorka čaká na vhodné svetlo, nechá sa oslepovať a šošovka fotoaparátu zachytáva jasný svit.

Fotografia, prezentovaná v monochromatickej farebnosti, zachytáva záznam miesta, ktorého presná lokalizácia snáď ani nie je dôležitá. Je sprítomnením momentu na ktorý bolo treba počkať. Je obrazom za ktorým bolo treba putovať a dôkazom svetelnej situácie, ktorá sa už nezopakuje.  Práve tento záujem o prchavosť v zaznamenávaní zdanlivo nemenných krajinných častí (horské steny, les, jaskyňa apod.) je ozvláštňovaním nášho spôsobu dívania sa. Je predlžovaním koncentrácie do tej miery, že si začíname uvedomovať našu vlastnú prítomnosť pred obrazom. Objekt pozorovania nás navracia k subjektívnemu prežívaniu vlastnej telesnosti.

Čo je objektom Luciiných obrazov je ale dôležité. Na veľkoformátových fotografiách sa objavujú presne komponované krajiny, ktorá nás konfrontujú s časom ešte inak ako tým, že testujú našu trpezlivosť rozpoznávajúceho videnia. Krajina tu vystupuje v rovine stálosti, trvalosti oproti ľudskej pominuteľnosti. Jej formovanie a premeny sú záležitosťou nepredstaviteľného času a jej aktuálna podoba je  výsledkom rozmanitých premien.

Ako napísal slovenský básnik Ivan Laučík: „V jaskyniach je dôležitá voda, ktorá nimi pretiekla“. Na Luciiných fotografiách sú výrezy krajiny ktorých podstatou je to, čo ich formovalo. Tento výsledok dlhodobého „tvorenia“ je narušený vpádom momentu, svetlom ako fotografickým médiom par excellence. Svetlo tu nezjavuje, ale naopak; oslepuje a tak sa primárnou témou Luciiných diel stáva ten kto rozpoznáva: subjekt. Človek je totiž rovnako výsledkom procesov a udalostí, ktoré ho formovali. Je formovaný myšlienkami i skutkami ktoré ním pretiekli.   

Autor textu: Ján Kráľovič

Akciu a všetky informácie o nej pridal na Citylife.sk priamo organizátor ZAHORIAN & VAN ESPEN gallery. Redakcia nezodpovedá za prípadné nepresnosti, chyby, a zmeny. Ak organizujete akciu, na Citylife.sk a Kidstown.sk ju môžete pridať na adrese pridaj.citylife.sk.

Odporúčame

film

Na ceste s mamou

Muž chce splniť želanie svojej umierajúcej matky a pochovať ju v jej dome... Keď matka zomrie, naloží ju na zadné sedadlo svojho...Viac
Št 23.5.2024 / Kino Film Europe
odporúčame!
film

Drozd v černičí

Etero, 48-ročná žena žijúca v malej dedine v Gruzínsku, nikdy nechcela manžela. Svoju slobodu si váži rovnako ako svoje koláče...Viac
A4 - priestor súčasnej kultúry / Kino Mier Senec / SĽUK / Kino Nostalgia / Kino Film Europe / Kino Lumiè...
odporúčame!
vážna hudba

Waterford School Orchestra (USA)

Koncert mládežníckeho Waterford School Orchestra sa uskutoční v sobotu 22. júna v Malom koncertnom štúdiu Slovenského rozhlasu...Viac
So 22.6.2024 / Koncertné štúdio Slovenského rozhlasu
od vás odporúčame!
výstava

Giovanni Segantini

Na Slovensko prichádza prvá autorská výstava Giovanniho Segantiniho s výberom diel pochádzajúcich z Mestskej galérie Giovanni...Viac
6.6.2024 - 22.9.2024 / Bratislavský hrad
odporúčame!