Jouko Lehtola (FIN) – Fínsky pohľad

Lehtola sa preslávil. Ako sa začal z jeho snímok vytrácať obraz človeka, mäknúci ľad pohltil rozpíjajúcu sa krv.

No napriek tomu, že Lehtola vytvoril vo svojich neskorších dielach mnoho snímok scenérie, prírody a predmetov, jeho fotografie sa stále v zásade venovali osudu človeka, buď ako neprítomnej prítomnosti alebo jeho stále extrémnejším prejavom. Ľudská postava z jeho záberov nikdy celkom nezmizla.

Lehtola svoje snímky zoskupoval rôznymi spôsobmi, často ich navzájom skôr miešal, než aby ich predstavoval v sériách. V dôsledku toho je občas náročné kategoricky vyhlásiť, kam istá snímka v jeho sérii patrí, najmä ak nebola publikovaná alebo zverejnená na webe. Okrem toho Lehtola často vymýšľal svojim dielam názvy, ktoré zahŕňali veľké množstvo podtitulov. Sekcia Fínsky pohľad na jeho webovej stránke to výborne ilustruje, ale odráža tiež spôsob, akým zostavuje svoje knihy, alebo inštaluje svoje snímky na výstavách. 

Fotografická séria Fínsky pohľad obsahuje celkovo tridsaťpäť snímok. Začína štyrmi nabúranými autami a motorkou, ktoré sú nasledované tromi zábermi hláv policajných psov, tromi „maskovanými“ postavami, piatimi „portrétmi“ nožov, dvomi nohavicami s dierkami po cigaretách, šiestimi nádhernými novopostavenými vilami, krvavočerveným západom slnka, dvomi labuťami na ľade, tenkou vrstvou snehu na zemi, hmlou nad morom, červenými šípkami na kríku odfotenými v noci s bleskom, lámajúcim sa ľadom, obhoreným kríkom na zahmlenej lúke a štyrmi snímkami štíhlych stromov odfotografovaných na pozadí pokrčenej bielej plachty. Tieto fotografie sú za sebou zoradené s istým zámerom, ale ten môžeme začať plne chápať až vtedy, keď analyzujeme ich oddelené prvky. 

Starostlivosť o vzhľad na úkor emócií je evidentný aj v Modrej a bielej (2004) [pomenovanej podľa farieb fínskej vlajky], sérii ôsmich snímok vzorových domov v novopostavených obytných kolóniách okolo Helsínk. Ako emblémy majetníckej, súťaživej spoločnosti boli tieto „vysnívané domy“ svieže, čisté, svetlé, zem okolo nich pokrytá snehom, na pozadí svetlomodrá zimná obloha. Lehtola tieto snímky fotografoval z verejného priestoru ulice, no akýkoľvek pohľad do interiérov domov mal blokovaný roletami a záclonami. Tieto domy vnímal ako predmety túžby, dokonca ako akési „sekulárne kostoly – veľké sny, ktoré ešte nie sú úplne zničené... v ktorých sú už domov a počítač kladené na piedestál“. Pre Lehtolu boli zároveň nádherné, ale aj desivé, a to práve pre ich chladný prísľub násilia. Hrôzostrašné vraždy v domácnostiach týchto domov boli často uverejňované v tlači.

Násilie je tiež viditeľné na troch snímkach agresívnych policajných psov, z ktorých dvaja majú náhubok, a v záberoch na nože. Fotografie psov postrádajú hlbší význam, rámcuje ich iba nádych hrozby a výrazne farebné pozadie. V porovnaní s veľkosťou populácie malo v Lehtolových časoch Fínsko najvyšší počet vrážd a zabití spomedzi všetkých krajín Európy. Okolo 80 % zločinov spáchali nezamestnaní muži. Často sa vyskytovalo aj domáce násilie, keďže sa však spájalo s pocitom hanby, veľmi zriedkavo bývalo nahlásené. (David Elliot)  

Vstupné: 5€

Pozrite si program celého festivalu Mesiac fotografie 2022.