Ivana Filkorová vystavenými prácami z posledného obdobia predstavuje, ako vie prijímať všetky vonkajšie a vnútorné podnety, a premieňať ich na invenčné, vizuálne príťažlivé kresby. Od subtílnych denníkových záznamov, cez rozmernejšie, bohato štruktúrované perokresby až po svieže farebné akvarely.
Skoro všetky diela, až na pár výnimiek, obsahovo vzájomne previazané pripomínajú imaginárne, mýtické telá – krajiny v stave ich večného kolobehu premeny a permutácie, ako torzovité symboly zrodu, schopné množstva objavných variačných spájaní.
Nadväzujú na seba svojou intímnou vitalitou, spontánnym zmnožovaním a uvoľňovaním nanášaných línií a štruktúr, ich pulzujúcim priestorovým pohybom, a čo je dôležité, jasne stavanou obrazovou skladbou.
Jej kresby nesú v sebe znaky príbuzností s tvorbou Josefa Šímu, Toyen, Henriho Michauxa a v niektorých detailoch aj s tvorbou Igora Minárika ... Vybrala si dobrých patrónov, ale objavovala a skúmala tvorivú silu ich diela bez toho, aby musela opakovať ich výtvarné postupy.
Išla neustále vlastnou cestou, nie vždy ľahko prístupnou, ale pri svojej pracovnej sústredenosti a schopnostiach kritickej korekcie vlastnej tvorby má nádej a čas nielen potvrdiť, ale aj presiahnúť veľa z toho, čo na prvej samostatnej výstave v bratislavskom Artfore predstavila.
text: Marian Meško
