Jiří Turek - Aj tu žijú ľudia, Afganistan (CZ)

Radosť tam cítil iba raz. Na ceste späť domov. Desaťdňový pobyt v Kábule bol pre fotografa Jiřího Turka zväčša o veľkom strachu. Dlhú dobu pred tým, než do Afganistanu vôbec vycestoval, celý čas tam a veľmi dlho potom. Vojnu pritom fotografovať nešiel. Napriek tomu alebo skôr práve preto sú jeho fotografie tým najúprimnejším a naozajstnejším dokumentom života tých, ktorí si vojnu nevybrali, a napriek tomu v nej musia žiť. Obyčajných ľudí.

Fotografie plné emócií, strachu, života vo svojej surovosti a obyčajnosti i výčitiek v očiach tých, ktorí sa v ten deň v Kábule prebudili ešte živí. Fotografie detí, ktoré zostarli príliš rýchlo na to, aby mali šibalské alebo detské tváričky. Fotografie chlapcov, čo vyplavujú emócie pri futbale, žien, ktorých tváre sotvakedy uvidíme, mužov, ktorí nemajú na radosť čas. Vojakov i potmehúdskych starcov.

Kábul je zároveň jedným z miest zo série fotografií, s ktorými začal Jiří Turek v New Yorku v roku 2006, aby si uvedomil, že jeho American dream je na starom kontinente. „Ako turista som fotil New York, potom Londýn, Benátky, Porto, Rím… Zakaždým som niekam prišiel na 4 dni a denne 20 hodín fotil. V Kábule to bolo iné, strávil som tam nakoniec desať dní, z toho som fotil osem, vždy maximálne dve hodiny denne. Každý deň som mal úprimnú radosť z fotografií, ktoré sa mi podarili, umocnenú smútkom z toho, čo som videl. Kábul bol vtedy uprostred vojny, ľudia mali ale iné starosti, tie najzákladnejšie. Chceli sa najesť, napiť, chceli si zakúriť. A to bolo a je moje posolstvo fotiek z Kábulu: aj tu žijú normálni ľudia,“ hovorí fotograf Jiří Turek.

Text: Karolina Kovářová

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.