Belgický dokumentarista Alain de Halleux sa vo svojej snímke vracia do roku 1986, kedy takmer polovicu Európy zamoril jedovatý spad po výbuchu štvrtého reaktora černobyľskej jadrovej elektrárne. Tridsaťkilometrová zóna okolo epicentra výbuchu je následkom explózie natoľko kontaminovaná, že bude dlhé storočia úplne neobývateľná.
Film sa venuje tiež „deťom Černobyľu“, generácii narodenej v druhej polovici 80. rokov, ktorá často trpí vážnymi zdravotnými problémami. To je tiež prípad Júlie, mladej bubeníčky ukrajinskej rockovej skupiny Asfalt. Na rozdiel od väčšiny mladých Ukrajincov a Ukrajiniek sa spoločne s ďalšími členmi kapely o černobyľskú tragédiu živo zaujíma, čo sa odráža aj v textoch ich skladieb. Režisér vo filme využíva tiež zábery z hyperrealistickej počítačovej hry Stalker, ktorá s mrazivou autenticitou zachytáva pochmúrnu atmosféru zóny zamorenej rádioaktivitou. Dokument približujúci dopady jadrovej katastrofy na ďalšie generácie naberá v súvislosti s nedávnou tragédiou vo Fukušime na nepríjemnej aktuálnosti.





