Lucia Papčová (1987) pozýva na výstavu, v ktorej sa zameriava na problematiku stvárnenia krajiny v médiu pohyblivého obrazu a zvuku. Výstava pozostáva zo štyroch videoinštalácií, pri ktorých sa prelína filmový obraz projektovaný do priestoru galérie s nájdenými objektmi a zvukovými stopami.
Papčová sa vo svojich videoinštaláciách viac sústredí na aspekty performancie a príbehu. Sú prepojené spoločným motívom performera - chlapca, zrelého muža, starca - osamoteného v aktívnej činnosti rozpomínania. Napriek tomu, že Papčová pracuje s autentickým príbehom, netvorí svoje filmy naratívne. Práve naopak, narúša kontinuitu príbehu a sústreďuje sa na krajne subjektívny prežitok traumy.
Krajinu, do ktorej je akcia situovaná, nestvárňuje vonkoncom ako kulisu. Využíva obrátenú perspektívu filmového obrazu - performera často vidíme z ostrého uhla, v detailnom zábere alebo dokonca strateného niekde v diaľke na horizonte, prípadne len počujeme jeho hlas. Divák je nútený k vcíteniu sa do prežívanej skutočnosti. Kroky zabárajúce sa do lesnej pôdy...
Papčová nastoľuje úvahu o možnostiach ľudskej spravodlivosti, pričom odpovede zostávajú naznačené a otvorené ďalšej interpretácii. Potláča spoločenské a politické súvislosti svojich videí a orientuje sa viac na objektové stopy, synopsie, medzery a zámlky v rozprávaní. Participujúci sú hlboko poznačení prechodom spoločnosti a jej právneho systému od socializmu k demokracii. Preto zdanlivo banálne scény odkazujú ku komplexným spoločenským premenám, ktoré traumatizovali životy mnohých občanov.
Autorka: Lucia Papčová
Kurátor: Daniel Grúň
Otvorené: UTO - ŠTV 12:00-19:00
STR, PIA - NED 10:00-17:00
