Na počiatku bolo sloveso… Určite nie je náhoda, že Jean Daviot popri iných svojich výtvoroch vynašiel i Vherbes, obrovské slová vpísané in situ do mestskej či občas úplne bukolickej krajiny ako napríklad „vois la voix là“, veta dlhá 400 metrov, ktorú umelec nechal vyrásť neďaleko Bordeaux. Umelec pracuje s anagramami, s textami, ktoré sa môžu transformovať, so slovami v slovách ako napríklad v prípade oddelenia písmena T od slova RAUM, ktorým umelec mení význam nemeckého slova „sen“ na „priestor“. Tento poetický posun označuje jednu z funkcií umenia, kde sa život dokáže prestavať, obnoviť sa divergentným spôsobom a znovu sa odohrať, otvárajúc tak možnosti nového pohľadu na zmysel slov. Jean Daviot slovám vracia ich poetickú rezonanciu. Jazyk pre neho nie je mediálnym či komunikačným prostriedkom, ale prostriedkom na vytvorenie duchaplnej a vtipnej poznámky (trait d’esprit). Jeho diela in situ sú mentálnymi obrazmi. Jasne poukazujú na proces vzniku asociácií medzi textom a obrazom, medzi viditeľnou časťou určenou na pozeranie a časťou určenou na premýšlanie. Do svojich obrazov Jean Daviot vpisuje napríklad slovo MORT (SMRŤ) umiestnené na líniu horizontu oddeľujúceho more od oblohy a zrazu si všimneme, že obsahuje i slovo MOT (SLOVO). SI ELLE (AK ONA) znie foneticky rovnako ako CIEL (OBLOHA) od ktorej sa odpútava. Takéto "ozveny", ktoré sa odrážajú späť do mentálneho a zmyslového priestoru umelca vracajú tak písmenám ich vlastnosti vizuálnych objektov. Písmeno "I" zo slova DIRE (POVEDAŤ) je bleskom; NU (NAHÝ) je možné prečítať i zprava doľava pričom dostameme slovo UN (JEDEN). Znaky sa rozosievajú ako puzzle, písmená permutujú v rámci samotných slov či prestávok medzi slovami. Vo finále táto dekonštrukcia informatívnej úrovne jazyka podnecuje k novému vnímaniu zvukov, individuálnemu a asociatívnemu. Interakcia medzi obrazom a jazykom vytvára stretnutia medzi reálnymi situáciami a abstrakciou jazyka v mentálnej dimenzii. Ak konceptuálni umelci ako Laurence Weiner, Joseph Kosuth, Ed Ruscha a Barbara Krüger pracujú s ikonickým charakterom písmen, Jean Daviot naopak pracuje s viacznačnosťou slov, ktoré sa skrývajú v iných slovách, v permutáciách ich písmen. Hrá sa s palindrómami ako ECART (ODCHÝLKA) ktorý, keď ho obrátime dostaneme TRACE (STOPA) ; LUI ktoré sa zlučuje s MERE v LUmIère. „Ak poviem jednoducho „rien avoir“, začujete nejasne „ne rien avoir (nemať nič)“ alebo „rien à voir (nič nevidieť, nič spoločné)“. Iba pohľad na písmená slova „voir la voix“ môže objasniť zmysel riekanky skrytej za rýmami. Poznanie sa takto rozlišuje videním.“ Kurátor: Jeanette Zwingenberger (1962, Nemecko)
