Konvenciu fotnenia Rómov Šymon Kliman narúša a posúva do novej roviny. Nezobrazuje ich v každodennom marazme, naopak, vyzýva ich, aby si obliekli to najlepšie zo svojho šatníka a pózovali pred jeho objektívom ako ľudia, ktorými by chceli byť. Ženy z osád si obliekajú svoje svadobné šaty, ukazujú svoje zbierky porcelánu, lakujú si nechty. Deti obyčajne pobehujúce v blate so psami sa z ničoho nič menia na ružové bábiky alebo malých absolventov prvého svätého prijímania. Muži v lesklých oblekoch aj pri svojej neumelej snahe o eleganciu pôsobia dôstojne a slávnostne.
Kliman typovo priblížil až barokovému portrétu. Použil štylizáciu, ktorá by za normálnych okolností portrétovanému človeku dodala nerealistický, prehnaný pátos. V tomto prípade sa však udial presný opak.
Portrétovaní Rómovia prostredníctvom Klimanovej práce dostávajú šancu na chvíľu nebyť tým, čo od nich očakávame a nevzbudzovať predvídateľné emócie vyplývajúce z ich zlej sociálnej situácie. Sú zrazu iba ľuďmi s konkrétnymi osudmi a menami, rovnako dobrými či zlými, peknými či škaredými, ako predstavitelia väčšinovej spoločnosti.
Kurátorka: Diana Majdakova