Výstava Spoločné posedenie si chce "posvietiť“ na zhody okolností vytvárajúce zdanlivo náhodné, no z dnešného pohľadu paradigmatické súvislosti medzi paralelnými chronológiami vo východoeurópskych umeleckých scénach. Výstava sa zameriava na obdobie normalizácie v sedemdesiatych rokoch.
Sprievodné podujatie:
18. 1. 2017 17:00 – 19:00 / Komentovaná prehliadka a diskusia s Lászlóm Bekem, Ľubomírom Ďurčekom a Květou Fulierovou. Za účasti: László Beke, Ľubomír Ďurček, Petra Feriancová, Květa Fulierová, Zsuzsa László
Podujatie bude prebiehať v slovenčine a angličtine s tlmočením.
Výstava vzišla z projektu Parallel Chronologies (2009 – ), ktorý sa zaoberá chronológiou ako žánrom hrajúcim určujúcu rolu v transformácii atomizovaných udalostí do podoby histórií a kánonov, a to hlavne v prípade umeleckých akcií vo východnej Európe. Seba-historizácia tohto regiónu, definovaná medzinárodným synchronizmom alebo lokálnym asynchronizmom, bola dôležitou stratégiou, ktorej cieľom bolo kompenzovať obmedzenú publicitu viacerých progresívnych udalostí.
Výstava v tranzit.sk sa zameriava na obdobie normalizácie v sedemdesiatych rokoch, počas ktorej sa fenomén paralelnej kultúry vyvíjal ako jediná možná sféra kritického a nezávislého myslenia zdanlivo oddeleného od politického boja. Pripomína udalosti a kladie vedľa seba dokumenty z československej, maďarskej, poľskej a juhoslovanskej umeleckej scény, ktoré boli determinované rôznymi podobami štátneho socializmu a kapitalizmu, premenami politického dohľadu nad umeleckými akciami a meniacim sa rozlišovaním medzi oficiálnou a paralelnou kultúrou.
Nekonformné umenie tejto doby, okolo ktorého sa sústredil výskum v deväťdesiatych a nultých rokoch, bolo obvykle charakterizované izoláciou, utajovaním, individualizmom a apolitickými postojmi disidentov v protiklade k oficiálnej kultúre, ktorej mechanizmom sa príliš nevenovala pozornosť.
Výstava predstavuje tri sústavy dokumentov, ktoré majú prekonať túto dialektiku a odhaliť miesta, kde sa prekrýva lokálne a medzinárodné, individuálne a kolektívne, spontánne a štátne organizované. Manévrujú medzi rôznymi stratégiami kritiky a spolupráce ako alternatívami k hrdinskému disentu a dobrovoľnej izolácii.
Medzinárodné stretnutia umelcov, ktoré dali vzniknúť sieti umelcov a ďalších profesionálov zo sveta umenia vo východoeurópskych krajinách a zároveň spochybnili platnosť existujúcich geopolitických kategórií sú prvou témou výstavy. Ako dve zásadné prípadové štúdie výstava rekonštruuje Stretnutie českých, slovenských a maďarských umelcov, ktoré v roku 1972 usporiadal Lázsló Beke v Balatonboglári a výstavu Works and Words, ktorá sa v roku 1979 konala v galérii de Appel v Amsterdame.
Tieto priateľské neformálne stretnutia predstavovali aj vzácnu príležitosť ku konfrontácii jednotlivých dobových stratégií. Spontánne aktivity a spoločne strávený čas sa v niektorých prípadoch vyslobodili z každodennosti a získali status umeleckých akcií, a to hlavne spätne procesom dokumentácie, spomínania a seba-historizácie.
V snahe vrátiť sa k týmto situáciám sa v rámci prípravy výstavy konalo predbežné stretnutie, „potlač“ archívov, ktorého sa zúčastnili Lázsló Beke a protagonisti a archivári bratislavskej umeleckej scény sedemdesiatych rokov: Peter Bartoš, Květa Fulierová, Ľubomír Ďurček a Rudolf Sikora. Záznam zo stretnutia na výstave sprevádza vizuálny príbeh, ktorý z dokumentov zostavila Petra Feriancová. Z množstva spomienok, o ktorých sa na tomto stretnutí hovorilo zároveň zrekonštruovala v poetickej inštalácii udalosť, prechádzku zorganizovanú v roku 1979 Petrom Bartošom.
Tretia sekcia sa venuje vzťahu umelcov k inštitútom ľudovej osvety a hnutiu ľudového vzdelávania, v ktorom sa zvláštnym spôsobom stretávajú avantgardné a socialistické utópie o demokratizácii kultúry. Okrem filmu, ktorý dokumentuje kurzy tvorivosti pod vedením Dóry Maurer a Miklósa Erdélyho v kultúrnom klube budapeštianskeho závodu v rokoch 1975-77, sa tu predstavia miestne i medzinárodné paralely autorov ako je Orshi Drozdik (Budapešť), Ľubomír Ďurček (Bratislava a Rusovce), Anna Kutera (Gdansk), Kwiekulik (Varšava) a Skupina 143 (Belehrad). Títo autori rozvíjali vo svojich prácach rôzne stratégie s cieľom reflektovať kultúrny a politický kontext ich kolektívnych a výchovných aktivít.
Podujatia a program k výstave:
18. januára 2017, komentovaná prehliadka a cvičenia kreativity s Lászlóm Bekem
16. februára 2017, komentovaná prehliadka, prednášky a diskusia, účastníci: Daniel Grúň (VŠVU, Bratislava), Mira Keratová (kurátorka a historička umenia, Bratislava), Zsuzsa László (tranzit.hu, Budapešť) Lucy Steeds (Afterall, Londýn), Jelena Vesić (Haus der Kunst, Mníchov)
Autorky projektu: Zsuzsa László a / and Petra Feriancová
v spolupráci s: László Beke, Peter Bartoš, Ľubomir Ďurček, Daniel Grúň, Květa Fulierová, Mira Keratová, Rudolf Sikora
Diela, filmy a dokumenty:
Peter Bartoš, László Beke, Gábor Bódy – Marcel Odenbach, Orshi Drozdik, Ľubomír Ďurček, Miklós Erdély, Petra Feriancová, Stano Filko, Květa Fulierová, György Galántai, Group 143, Ágnes Háy, György Jovánovics, Július Koller, Anna Kutera, KwieKulik, Dóra Maurer, Gyula Pauer, Vladimír Popovič, Rudolf Sikora, Petr Štembera, Tamás Szentjóby, Endre Tót, Péter Türk, Jiří Valoch, a ďalší
Architektúra výstavy: Petra Feriancová
Koordinátorky projektu: Petra Balíková, Eliška Mazalanová
Lokálny výskum: Eliška Mazalanová
