Silvia Vaculíková / Pamäť ľudstva

Hlavnou témou fotografickej výstavy Pamäť ľudstva sú zvyky národov alebo etník. Ľudové tradície
vo vyspelom svete stále viac upadajú do zabudnutia. Stále sa však dajú nájsť miesta, kde môžeme vidieť pôvodné zvyky v ich prvotnej podobe. Domnievam sa, že fotografia je tým správnym spôsobom prezentácie príspevkov s cieľom pripraviť pôdu pre posilnenie obhajovania, rešpektovania a podpory kultúrnej rozmanitosti.

Od roku 1998 začala Čínska folklórna fotografická asociácia (CFPA) vyzývať fotografov z celého sveta, aby vo veľkej miere dokumentovali fenomén folklóru. Za týmto účelom založila spoločnosť CFPA Humanity Photo Awards (HPA) dvojročné medzinárodné fotografické súťaže podporované Organizáciou Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO).

Na týchto súťažiach sa mi podarilo získať viacero ocenení so súbormi, z ktorých výber je prezentovaný na výstave. V roku 2011 ňou bola cena za dokumentárnu fotografiu za portfólio „Vúdú v Benine” v meste Kunming v Číne a v roku 2015 - 2 ceny za 2 série dokumentárnych fotografií za portfólio „Bungee jumping na ostrove Pentecoste” a „Kmeň Malých a Veľkých Nambov“ v Pekingu, tiež v Číne.

Osobitosť výstavy spočíva vo vzdialenosti krajín od seba navzájom a následnom pozorovaní rozdielností kultúr a etník pre bežného človeka dosť nedostupných. Prastaré zvyky a náboženstvá sú ponúknuté pozorovateľovi nevtieravo a zaujímavou formou – fotografiou. Prinášajú nové zážitky a poznatky o jednoduchých, pozoruhodných ľuďoch a zároveň rozširujú návštevníkovi vedomosti a obzory.

Ostrov Pentecoste a Naghol – kolíska bungee jumpingu
Vanuatu je štát v Melanézii tvorený 83 ostrovmi, ktorý bol donedávna spájaný s kanibalizmom. Rituálne miesta, tance, ale aj životy etník sú na ostrovoch jedinečné a ohromujúce.
Mojim pôvodným impulzom k návšteve štátu Vanuatu vzdialeného od Európy tisíce kilometrov bola tradičná slávnosť s názvom Naghol, ktorú etnografovia poznajú ako nanggol. Naghol je vlastne kolískou bungee jumpingu a odohráva sa na ostrove Pentecoste. Jej účelom, okrem aktu dospelosti a mužnosti, je zaistiť bohatú úrodu jamov, čiže sladkých zemiakov v nasledujúcom roku. Čím je mladík starší, tým skáče z väčšej výšky. Skočiť z veže do voľného priestoru len s obviazanými členkami lianou, na každej nohe jednou, svedčí o obrovskej odvahe a sebazaprení. Od presnosti dĺžky liany z jednotlivého stanoviska skoku závisí život mladíka.

Malekula – ostrov zvykov, tradícií a obradov Malých a Veľkých Nambov
O kmeňoch Malých a Veľkých Nambov sa hovorí, že sú nepredvídateľní, divokí a naháňajúci strach, najmä po užití väčšieho množstva kawy, ktorá sa pripravuje z drvených koreňov miestneho koreňovníka. Básnik by odpovedal, že je kľúčom k rozhovorom s Bohom, no v skutočnosti chutí ako hlina a zázvor spolu. Kawa nemá s kávou, akú poznáme my, nič spoločné. Obyvatelia z iných kmeňov žijúcich na ostrove majú pred Veľkými Nambami náležitý rešpekt.

Africký Benin – Vúdú v Ouidah
Slovo vúdú pochádza z jazyka Gbe, ktorý používajú kmene Fon a Ewe, zo slova vodoun. V preklade znamená duch, alebo náboženstvo. V roku 1996 vláda Beninu uznala vúdú za tradičné náboženstvo krajiny. Asi 40% obyvateľov praktizuje vúdú, ktoré pre nich predstavuje celkový spôsob života, vrátane kultúry, filozofie, jazyka, umenia, tanca, hudby a medicíny. Ouidah - kedysi najdôležitejšie miesto obchodu s otrokmi tejto západoafrickej krajiny je dnes duchovným hlavným mestom vúdú v Benine.

Silvia Vaculíková, EFIAP, AZSF
 
Kurátor: PhDr. Ľuboslav Moza