výstava

Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989

Nová výstava Múzea mesta Bratislavy s názvom Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989 sa zameriava na dejiny hradu Devín a jeho okolia v kontexte železnej opony. Tohtoročné 35. výročie pádu komunistického režimu vo vtedajšom Československu je momentom, keď si treba pripomenúť, že demokracia a sloboda v celom spektre odtieňov, ako ju poznáme dnes, nie je automatická a nemusí byť večná.
odporúčame!
Dátum vernisáže:
17.05.2024 18:00, Pi

Výstava Pozor, hranica! Devín v železnej opone 1948 – 1989 má za cieľ zmapovať sprísňujúce sa obmedzenia slobody pohybu od februárového prevratu v roku 1948, keď v Československu uchopila moc komunistická strana. Opisuje dopad týchto obmedzení na život obyvateľov a obyvateliek Slovenska a špecificky Devína, ktorý sa v 50. rokoch stal prakticky neprístupným.

Špeciálne sa venuje postaveniu hradu Devín v priebehu trvania komunistického režimu a vojenských opatrení na hraniciach s Rakúskom. Súčasťou výstavy sú aj opisy konkrétnych pokusov o útek práve cez devínsky úsek štátnej hranice.

V čase, keď sú hodnoty demokracie v Európe často spochybňované, si tieto dopady na život bežných ľudí v prostredí totalitných režimov treba o to viac pripomínať.

Naším zámerom je upriamiť pozornosť návštevníčok a návštevníkov hradu Devín na dejiny druhej polovice 20. storočia. Odborným a kritickým zhodnotením tohto obdobia v špecifickej devínskej lokalite chceme prispieť k formovaniu verejnej debaty o moderných slovenských dejinách a tým aj k posilneniu hodnôt demokracie, slobody a tolerancie, hovorí Milan Zálešák, vedúci hradu Devín a kurátor výstavy.


 

Železná opona, v 20. storočí rozdeľujúca Európu na dva nepriateľské bloky, patrí k najznámejším symbolom studenej vojny. Predstavovala najmä ekonomickú a politickú bariéru medzi demokratickým Západom a komunistickým Východom, no v krajinách sovietskeho bloku mala aj svoju fyzickú podobu, brutálne zasahujúcu do života obyvateľstva. Okrem slobody prejavu, zhromažďovania sa, slobody médií a ďalších bola v týchto krajinách výrazne oklieštená aj sloboda pohybu. Voľné cestovanie, v prípade schengenského priestoru dokonca bez pasu, je dnes bežnou rutinou. V časoch socializmu však bolo nedosiahnuteľným snom.

V komunistickom Československu boli obmedzenia práva slobodne vycestovať zavedené už krátko po februárovom prevrate v roku 1948. Vedenie štátu veľmi rýchlo vyčlenilo ozbrojené sily určené zvlášť na ochranu štátnej hranice, pričom na západných hraniciach sa čoskoro začali budovať aj prvé zátarasy, opisuje Milan Zálešák.

V júli 1951 bol prijatý zákon „na ochranu štátnych hraníc“, ktorý definitívne spustil železnú oponu v Československu. Podnietil vznik „hraničného“ a „zakázaného pásma“ v pohraničných okresoch, pričom vstup do tohto územia kontrolovala Pohraničná stráž, ktorej príslušníci mali povolenie používať zbrane aj proti neozbrojeným osobám.

Za celé obdobie pôsobenia Pohraničnej stráže v rokoch 1951 – 1989 je na slovensko-rakúskej hranici zdokumentovaných minimálne 7 500 osôb zadržaných za pokus o ilegálny prechod z a do Československa, pričom vyše 90 percent bolo zadržaných za pokus o prechod do Rakúska. Minimálne 42 ľudí na hranici zahynulo.

Potvrdzuje to výskum Ústavu pamäti národa (ÚPN), spoluorganizátora výstavy. ÚPN sa programovo venuje odhaľovaniu zločinov, ktoré na obyvateľstve Slovenska páchali totalitné režimy – fašistický aj komunistický.

Pri príprave výstavy boli použité autentické dokumenty z činnosti Pohraničnej stráže na Slovensku z rokov 1951 až 1989. Tieto dokumenty sú uložené a uchovávané v Archíve Ústavu pamäti národa. Tu si ich môže slobodne študovať každý záujemca či záujemkyňa, a tak si veľmi jednoducho overiť všetky fakty uvedené vo výstave, uviedol Peter Mikle, riaditeľ Archívu ÚPN a hlavný autor textov výstavy, ktorý do výstavy zo súkromnej zbierky zapožičal aj vystavené predmety.

Zdroj fotografií: Archív  UPN

foto: Dominika Bolgáčová

Tiráž:

Námet, scenár a kurátorská koncepcia: Milan Zálešák 

Texty a odborná spolupráca: Peter Mikle, Milan Zálešák, Peter Jašek 

Odborné posúdenie: Lenka Lubušká 

Architektonické riešenie: Viktor Agócs, Linda Mendelová 

Grafické riešenie: Simona Hojsíková, Magda Scheryová 

Jazyková korektúra textov: Soňa Gregorová 

Anglický preklad textov: Jana Levická 

Produkcia: Linda Mendelová, Michal Nosek 

Realizácia: SPF Engineering, s. r. o., MEDCOM, Múzeum mesta Bratislavy

Vystavené predmety zapožičal: Peter Mikle 

Fotografie: Ústav pamäti národa, Tlačová agentúra Slovenskej republiky, Múzeum mesta Bratislavy

 

Spoluorganizátor výstavy: Ústav pamäti národa

Odporúčame

film

Osem hôr

24.6.2024 - 25.6.2024 / Kino Lumière
odporúčame!
film

Raoul Taburin

Ak sa niekto vyzná v bicykloch tak je to Raoul Taburin. Opravár a dodávateľ bicyklov v krásnom mestečku Saint Céron na juhu...Viac
So 29.6.2024 / Kino Lumière
odporúčame!
kurz / workshop

Rodové očakávania cez reflexiu výstavy (a ako ich komunikovať dieťaťu)

Po 26.8.2024 / Apponyiho palác MMB
odporúčame!
letný festival

Hradby samoty XIII.

Tento rok sa pripravuje už 13te pokračovanie multižánrového festivalu zameraného na hudbu, výtvarné umenie, videoart,...Viac
4.7.2024 - 6.7.2024 / Kaštieľ Jablonica, okres Senica
odporúčame!