Nová séria Rity Koszorús nadväzuje na predchádzajúcu výstavu a predstaví sa v dvojitej roli: autorka a kurátorka. Ako to už názov prezrádza, ide o snahu upgrade-núť pôvodný zámer vytvorením priestorovej koláže.
Autorka sa už druhý rok zaoberá výskumom modernizmu a reflektuje idey a vizuál avantgardných hnutí. Sériu vizuálnych diel (prevažne malieb, koláží na papieri a videa) s názvom schMERZbild začala rozvíjať v Berlíne.
Formálna stránka týchto diel inklinuje k lyrickej abstrakcii a minimalizmu. Námety sú niekedy viac,
niekedy menej tušené, fragmenty odvážne komponované a plochy farebne výpovedné. Za uplynulé mesiace pribudla k jej hlavným témam nostalgia, ktorá je nosnou aj na aktuálnej výstave v Galérii Čin-Čin. Pre inšpiráciu autorka tentokrát cestuje do detských čias, kedy vytvárala bunkre a podobne ako dnes chcela uniknúť pred svetom.
Rovnako hravo sa Koszorús snaží transformovať priestor galérie na časovú kapsulu pomocou fragmentov - objektov vytvorených z textilných a papierových materiálov (občas nájdených, občas na prvý pohľad zbytočných - papierové tuby, odrezky z plátna a pod.). Okrem site-specific inštalácie skrýše môžeme na výstave vidieť tiež najrozsiahlejšiu prezentáciu jej koláží na papieri, ktoré predstavujú jej cestovatelské médium.
Rok 2020 bol nepochybne nezvyčajný pre celý svet. Natočil nám zrkadlá a vzbudil alternatívne spôsoby vynaliezavosti nielen v oblasti umenia. V mojom prípade by sme mohli konštatovať, že to bol dôvod, prečo som sa rozhodla kurátorovať vlastnú výstavu. V skutočnosti je za tým omnoho viac! Láka ma, že kurátor môže dopovedať, spoznávať, selektovať, tvoriť a hľadať nové súvislosti či už medzi dielami jedného alebo viacerých tvorcov. Kurátorovanie vlastných diel je síce ťažšie, keďže chýba objektívnosť cudzieho človeka, ale v každom prípade je to legitímny experiment. Moje rozhodnutie bolo podmienené tým, že som počas tohto roka mala možnosť rozprávať sa viac sama so sebou. Tento rozhovor priniesol nové otázky a celkom isto aj nové odpovede.
ČAS je práve jednou z ústredných tém, ktoré analyzujem (áno, ešte stále). Čas, ktorý sa snažím zastaviť; čas, nad ktorým sa nostalgicky rozplývam; čas, ktorý je občas veľkým nepriateľom, inokedy najlepším kamarátom. Momentálne ma najviac láka spracovanie témy nostalgie, ktorá predstavuje jeden z mojich obľúbených pocitov. Zaujímajú ma otázky, či sa dá nostalgiu kolektívne prežívať a či je možné nájsť symboly asociácií (primárne v abstraktnej formálnej rovine). Centrálny motív pre druhú verziu výstavy schMERZraum preto nachádzam v náznakoch bunkru. Skrýša ako symbolické miesto ukrytia sa pred svetom a pred nebezpečenstvom; kde sa rozprávame len sami so sebou; kde myslíme, ako chceme a na to, čo len chceme.
Koláž tentokrát viac expanduje do priestorových objektov, z ktorých som vybudovala jednu organickú stavbu. Základný princíp techniky koláže je “lepenie”, ktoré prináša rovnováhu náhody a vedomého spájania zvolených prvkov. Signifikantným sa tak stáva “čaro momentu”, keďže z nekonečného počtu možností prepojenia som teraz a tu zvolila len jednu. Selekcia opracovaných alebo aj surových materiálov, ktoré tvoria stavebné prvky bunkru, apeluje na fenomén “možnosti výberu”, s ktorým sa v dnešnej dobe stretávame na dennej báze v rôznych oblastiach našich životov. Charakter mojich stavebných prvkov môže pripomínať arte poveru, ktorá v súčasnom kontexte ponúka novú výzvu udržateľnosti v tvorbe. Síce názov schMERZ (v kombinácii bild, raum, rot, video a pod.) reaguje na ideu Kurta Schwittersa vytvoriť vlastné dada (MERZ), na tejto výstave pribúda aj nový odkaz na predstaviteľa hnutia arte povera Maria MERZ.
kurátorský text: Rita Koszorús
