Výstava 12 spomienok je malou ochutnávkou tvorby Pavla Meluša pri príležitosti jeho nedožitých 71. narodenín. Ukazuje v náznaku šírku fotografovho záberu, ktorý bol počas jeho celoživotnej fotografickej tvorby rozkročený od reportážnej (športovej) fotografie (70. a 80. roky 20. storočia), cez voľnú tvorbu a reklamnú fotografiu (80. – 90. roky) až po systematickú fotografiu architektúry (90. roky minulého a nulté až dvadsiate roky tohto storočia). Aj keď častokrát vystupoval z rámca individuálnej autorskej tvorby, naopak, spolupráce vo viacerých sférach kultúry boli pre neho prirodzené, vždy bola ústredným spojivom všetkých jeho aktivít práve fotografia.
Dvanásť zastavení v exteriérovej inštalácii na plote Umeleckej besedy nie je vyčerpávajúcim súhrnom, ale výkopom pred hlbším ponorením sa do jeho archívov a zároveň rozlúčkou s neprehliadnuteľnou postavou slovenskej fotografie.
Pavel Meluš (1951 – 2022) – fotograf, vydavateľ, kurátor výstav. Narodil sa v Martine, vyrastal v Žiline, kde aj začal fotografovať ako fotoamatér počas štúdia na stavebnej priemyslovke. V 70. rokoch nastúpil do denníka Smena, neskôr pracoval v denníku Pravda a týždenníku Nedeľná Pravda. Popri práci fotoreportéra absolvoval v roku 1981 pražskú FAMU u profesora Šmoka, ktorú ukončil projektom Značka 83/15 - Československá spartakiáda 1980. Počas práce v novinách získal za športovú fotografiu opakovane medzinárodné ocenenia (World Press Photo, AIPS). Už pred Nežnou revolúciou pôsobil v slobodnom povolaní, venoval sa voľnej tvorbe, reklamnej fotografii a od októbra 1989 aj organizovaniu výstav – Slovenskí absolventi FAMU, August 1968, 1. výročie novembra 1989, Ladislav Bielik, Pád komunizmu a ďalšie. Po revolúcii založil grafické štúdio a vydavateľstvo O.K.O. (spolu s Jurajom Králikom a Vladislavom Rostokom). V nadväznosti na systematickú propagáciu diela Ladislava Bielika (spolu s jeho synom Petrom Bielikom) spoluzakladal neziskovú organizáciu Camera Obskura – dnes Galéria Ladislava Bielika – ktorá má za cieľ vybudovať stálu expozíciu venovanú udalostiam z augusta 1968 a ďalším fotografickým míľnikom slovenskej histórie. Okrem fotografovania diel a vydávania monografií výtvarníkom (výstavy a knižné projekty pripravoval spolu so synom Borisom Melušom) sa systematicky až do konca života venoval najmä fotografovaniu architektúry (spolu s Jurajom Markom). V novembri 2022 by sa dožil 71 rokov.
Vstup voľný