Výstavná koncepcia nadväzuje na novú publikáciu „ÚĽUV 1945 – 1989. Remeslo so značkou“ a predstavuje inštitúciu po prvý raz ako česko-slovenský príbeh. Ponúka pohľad na tvorbu slovenských a českých dizajnérov spolupracujúcich v tomto období s ÚĽUV-om, ako aj výtvarníkov, ktorí tvorbu v inštitúcii formovali. Produkcia v oboch krajinách – Česku a Slovensku – mala v otázke oživovania ľudovej kultúry rozdielny prístup. Na výstave je zastúpená široká oblasť výroby: od produktov z dreva a prútia, textilu a odevu, keramiky, hračiek a šperkov, ako aj drobných výrobkov z kovu či iných materiálov až po dobové fotografie, plagáty a filmy.
Dnes vnímame ÚĽUV ako výlučne slovenskú inštitúciu, ale jej prvá dekáda bola československým príbehom
a spolupráca medzi pražskou centrálou a bratislavskou pobočkou pretrvávala aj neskôr. ÚĽUV vznikol v roku
1945 v Prahe, v decembri sa otvorili pobočky v Bratislave a Brne, v roku 1947 v Uherskom Hradišti. Fungovanie ÚĽUV-u definoval v roku 1945 spoločný zákon č. 110, na základe ktorého platili jednotné pravidlá, avšak východisková hospodárska situácia oboch krajín sa po skončení druhej svetovej vojny značne líšila. Kým v Čechách a čiastočne aj na Morave situáciu výraznejšie ovplyvnil priemyselný rozvoj, Slovensko bolo predovšetkým agrárnou krajinou s hendikepom v podobe chýbajúcich výrobných kapacít a pomalšej industrializácie. Mohla však čerpať z bohatých zdrojov pôvodnej ľudovej kultúry, ktorá bola ešte aj v päťdesiatych rokoch stále autentickou súčasťou vidieka.
Rozdielne podmienky pri vzniku inštitúcie ovplyvnili aj neskoršiu prax. Zatiaľ čo v českých krajoch sa ÚĽUV
orientoval najmä na priemyselnú výrobu, prípadne malosériovú produkciu v početných výrobných dielňach,
na Slovensku sa výroba, napriek úvodným snahám, dostala do rúk jednotlivcov. Výrobky tu vznikali v dielňach remeselníkov z rôznych oblastí Slovenska. Vplyv na smerovanie výroby mala aj fúzia so Zväzom československého diela a neskôr i s vydavateľstvom Družstevná práca, následkom čoho ÚĽUV v Česku prebral nielen ich majetok, ale aj určité ciele. Vlajkovou loďou českého Ústredia sa stali predajne s názvom
Krásna izba, ktoré boli previazané s odkazom prvorepublikového funkcionalizmu. Táto modernizačná línia sa výraznejšie prejavila v prípade českej a moravskej produkcie, kým na Slovensku si udržala konzervatívnejší charakter.
Koncepcia výstavy Jedna inšpirácia, dve cesty. ÚĽUV 1945 – 1989 vychádza z porovnania českej a slovenskej
produkcie a ich interpretácie tradície. Predstavuje základné materiálové či tematické skupiny: svietidlá, nábytok, menšie predmety z dreva a prírodných pletív, keramiku, hračky, textil a odev, šperky či drobné zvykoslovné predmety, a rovnako výtvarníkov, ktorí tvorbu v inštitúcii formovali.
V minulosti bola produkčná činnosť založená na spolupráci medzi výtvarníkom a remeselníkom, pričom
verejné zdôrazňovanie autorstva nebolo bežné. Prvé výstavy s menami osobností boli uvedené v Česku až
v druhej polovici šesťdesiatych rokov, na Slovensku dokonca o desaťročie neskôr. Výstavný projekt tak
symbolicky spláca dlh voči výtvarníkom – osobnostiam, ktoré v Česko-Slovensku ovplyvnili dizajn niekoľkých
dekád, no dnes sa mnohé z nich z kolektívnej pamäti vytratili. Okrem známejších tvorcov, ako napríklad
Julie Kováčiková-Horová, Stanislav Koreň, Oľga Koreňová, Janka Menkynová, výstava pripomína aj menej
známe osobnosti – Kamilu Rauchovú-Ryčlovú, Kláru Brunovskú, Vieru Líčeníkovú-Škrabalovú, Oľgu
Štepánikovú-Bujnákovú, Evu Kramplovú a ďalších. Z českého prostredia sú zastúpení napríklad Jaroslav
Procházka, Stanislav Kučera, Jan Kalous, Arnoštka Eberhardtová, Jarmila Jeřábková, Jaroslava Černíková Bloudková, Lubomíra Krejčí, Josef Zdražil, Milada Jochcová, Nina Smetanová, Marie Kotrbová a iní.
Produkcia českého ÚĽUV-u distribuovaná prostredníctvom siete predajní Krásna izba stála dlhodobo na
okraji zberateľského záujmu slovenských inštitúcií, až pri nedávnych akvizíciách pribudlo v Múzeu ĽUV
v Stupave niekoľko takýchto zaujímavých zbierkových predmetov. Vďaka práci na publikácii, výskume
archívneho materiálu, štúdiu dobovej tlače a aktívnemu vyhľadávaniu pamätníkov sa podarilo identifikovať
mnohé zbierkové predmety, ktoré mali donedávna neznámeho autora – tieto sú vôbec po prvý raz predstavené verejnosti. V rámci príprav výstavného projektu sa rátalo aj s realizáciou niekoľkých kópií
predmetov vyhotovených podľa múzejných kariet. Karty vznikali pri výskume alebo dokumentovaní produkcie a obsahovali dôležité informácie o výrobcovi, použitých materiáloch a fotografiu výrobku. Okrem
vlastných zbierkových predmetov sa na výstave objavia aj výpožičky z Moravského zemského múzea v Brne,
zo Slovenského múzea dizajnu v Bratislave, z Východoslovenského múzea v Košiciach a tiež predmety zo
súkromných zbierok. Expozíciu dopĺňajú kresby, plagáty, fotografie a krátke filmy zo Slovenského filmového
ústavu.
Výstava ponúka pohľad na ÚĽUV ako inovatívny československý projekt povojnovej éry, ktorý prinášal do
lokálneho prostredia nové ideové impulzy a kládol dôraz na zaujímavé prepojenia medzi snahou o zachovanie ľudovej tradície a jej modernizačnou podobou.
Nemenej dôležité je zdôraznenie širšieho spoločensko-kultúrneho kontextu inštitúcie, ktorá zásadne vstúpila do dejín povojnového dizajnu pod značkou remeselnej kvality „ÚĽUV“, resp. „ÚĽUV - Krásna izba“.
Kurátorkou výstavy, ako aj zostavovateľkou a editorkou publikácie je Zuzana Dedík Šidlíková.
Výstava bude pre širokú verejnosť prístupná v Galérii ÚĽUV Bratislava v termíne od 5. decembra 2025 do 29. mája 2026: pondelok až piatok v čase 12.00 – 18.00 hod.
