Prvá výstava Paula Mahekeho na Slovensku sa zameriava na témy vzájomnej závislosti. Maheke inscenuje okolnosti formulované fyzickou prítomnosťou predmetov, tvarov, línií, foriem, zvukov, obrazov a predstáv či hlúpych zvieracích figúrok. Všetky budujú rezonujúce napätie, vzájomne na seba pôsobia a strhávajú pozornosť od jedného k druhému; vťahujú vás dovnútra a naspäť von. Ponúkajú útechu a zároveň okamžite prerušujú vaše nádeje. Na tejto výstave je zložitá sieť súvislosti a žiadna z nich nie je jednoducho taká alebo onaká, žiadna z nich neexistuje v rámci normalizovaných binárnych vzťahov. Všetky sú queer, čo môže znamenať čokoľvek, a to je práve to krásne.
Výstava Ty a ja predstavuje Mahekeho film Mauve, Jim a John (2021), príbeh o rôznych interakciách medzi tromi subjektmi. Príbeh založený na moderných mýtoch, starých obavách a úniku z nadčasových útlakov. Hoci je prezentovaný v priestore A Black Box, s vlastným oddeleným vstupom od zvyšku výstavy – Mauve, Jim a John, ponúka divákovi*čke interpretačnú optiku, cez ktorú môže vnímať zvyšok prítomných diel.
Priestor A Hall, fungujúci ako ústredné javisko v doslovnom aj prenesenom zmysle, sa stáva miestom zmeny a transformácie, procesov viditeľných aj neviditeľných. Séria rastlín rastúcich podľa vlastného tempa pod týmto vysoko zdobeným svetlíkom. Tváre sú zahalené, schodisko je pripravené, svetlá sa rozširujú – replikujú, a steny dočasne nadobúdajú nové identity. A pre každého je tu oblečenie, nemusíte sa obávať.
Toto by mohla byť ďalšia queer výstava. Testovanie hraníc konvenčného vnímania, dekonštrukcia binárnych hodnôt, nabádanie k odnaučeniu toho, čo bolo v našich mozgoch zakódované tak bolestivo dlho. Mohlo by to byť ďalšie javisko, ktoré sprostredkuje stretnutia živých tiel, bytostí, ich myšlienok a pocitov. Mohlo by to byť cvičenie v prístupe k viditeľnosti a navigácii v nej. Viditeľnosti menšiny, ktorá veľmi často končí ako pasca. Ako miesto nebezpečenstva, kde musí nastúpiť mimikry, aby zostala chránená.
Najmä na mieste, ako je toto. Najmä v krajine, ako je táto. Na Slovensku, na mieste so silnou históriou spojenia medzi cirkvou a fašizmom. Slovensko ako konzervatívne, mizogýnne, homofónne miesto, kde práva na vlastné telo nie sú dané, ale brané, obmedzované a diktované tými, ktorí sú pri moci. Slovensko ako miesto, kde vysokopostavení politici buď využívajú násilie voči menšinám ako zastávku svojej volebnej kampane, alebo zaberajú priestor, ktorý im nepatrí, na šírenie ďalších nenávistných prejavov a pasívne agresívnych, zdanlivo dobrosrdečných tvrdení o ochrane tzv. tradičných hodnôt heteronormativity. Slovensko, miesto, kde si politické strany do svojich oficiálnych názvov a hesiel berú slová ako „rodina“, teda utláčateľské nefeministické štruktúry patriarchálnej dominancie, okorenené náboženským zápalom.
Všetko musí byť neustále vyjednávané a nanovo prerokovávané. Tak ako v októbri tohto roku, keď v uliciach Bratislavy zomreli dvaja queer ľudia, Juraj a Matúš, ktorých zastrelil krajne pravicovo zradikalizovaný chlapec. Vyjednávané a nanovo prerokovávané v kritických okolnostiach. Našťastie, tu na Slovensku ešte stále existujú ľudia, ktorí sa dokážu postaviť a bojovať proti všetkému tomu útlaku.
Toto nie je len ďalšia queer výstava. Toto je queer výstava v miestnom dome umenia, ktorá vám ponúka ne-obmedzujúci priestor na vyjadrenie.
Toto nie je len ďalšia queer výstava. Je to protest. So všetkou politickou mocou a silou, ktorú môže súčasné umenie zhromaždiť.
Táto queer výstava, ako každá queer výstava, ktorú vám predstavujeme, je oslavou rozmanitosti myslenia, vyjadrovania, sexuality, tiel a ich miesta na tomto svete.
Paul Maheke (nar. 1985, Brive-la-Gaillarde, Francúzsko) žije a pracuje v Montpellier, Francúzsko. Absolvoval magisterské štúdium umeleckej praxe na École nationale supérieure d’arts de Cergy (2011) a bol spolupracovníkom študijného programu Open School East, Londýn/Margate, UK (2015).
Maheke sa zameriava na tanec a prostredníctvom rôznorodej a často kolaboratívnej tvorby pozostávajúcej z performance, inštalácie, zvuku a videa sa zamýšľa nad potenciálom tela ako archívu s cieľom preskúmať, ako sa formuje a konštituuje pamäť a identita.
Mahekeho diela a performance boli okrem iného vystavené v High Line v New Yorku, v Tate Modern v Londýne, na Bienále v Benátkach, v Centre Pompidou, v Palais de Tokyo a Lafayette Anticipations v Paríži, na Baltskom trienále 13, na Manifeste 12, v Cabaret Voltaire v Zürichu a v Chisenhale Gallery v Londýne. V roku 2021 postúpil do užšieho výberu na cenu Future Generation Art Prize a v roku 2023 bude na umeleckej rezidencii vo Vile Albertine.
