Kto je Mária Švarbová?
Oceňovaná fotografka, ktorej inscenované kompozície kombinujúce estetiku brutalizmu a krehkosť ľudských postáv bez emócií získali medzinárodné uznanie od polovice druhej dekády 21. storočia? Alebo jedna z významných súčasných umelkýň Slovenska, ktorá pracuje ako svoja vlastná umelecká riaditeľka, čo zahŕňa celé spektrum aktivít siahajúce od hľadania lokality cez obsadzovanie, inscenovanie, zobrazenie, editovanie i demonštrovanie diaľkového riadenia celej svojej umeleckej operácie, ako aj bezchybnej pracovnej etiky v každom jednom štádiu?
Takéto narýchlo formulované konštatovanie nevystihuje to, čo je pre Máriu Švarbovú skutočne špecifické, hoci obsahuje kus pravdy. Zmysel pre proporcionalitu a geometriu i záujem o sterilnú, rozkladajúcu sa monumentalitu mestských prostredí v postsocialistickom Slovensku priviedli Máriu Švarbovú k fotografii architektúry.
V jej očiach miesta získavajú svoj zmysel vo vzťahu k tomu, ako sa človek v nich vyvíja, ako reaguje na funkcionalitu alebo vznešenosť, ktoré architektúra chce vyjadriť. Namiesto toho však často len odhalia nedostatok účelu. Avšak Mária Švarbová svojím videním kladie výzvu nášmu súčasnému vnímaniu týchto miest a každé jedno premieňa na scénu snových a unikátnych výjavov.
Tieto výjavy už nepatria do minulosti, ale ani do prítomnosti, stelesňujú zmysel umelca znejasňovať časové ohraničenia a pretransformovať bežné činnosti na režírované a kontrolované experimenty imitujúce realitu a zároveň ponechávajúce dostatočne veľký priestor na vlastnú interpretáciu divákmi. Jej dielo, inšpirované dôkladným pozorovaním vlastného prostredia, veľmi skoro získalo univerzalistický obsah, avšak podlieha duchu času.
Mária Švarbová je rešpektovaná najmä vďaka zmyslu pre vizuálnu a geometrickú harmóniu a výnimočnú prácu s farbami, cenia si ju za jej dystopické videnie reality, ktoré skôr predvídalo ako zachytilo jedno z našich období. V prvom rade je však umelkyňou, ktorá sa zaoberá jedinečnosťou. Tou, ktorej sa pevne držíme, aby sme dosiahli osobitosť uprostred masy, aby sme sa oslobodili od miesta, z ktorého pochádzame, od toho, k čomu sme boli vycvičení alebo od toho, čo by svet chcel, aby sme boli.
Kurátorka: Laura Serra Forest (Kolektiv Cité Radieuse)
Mária Švarbová sa narodila na Slovensku v roku 1988. Napriek tomu, že študovala reštaurátorstvo a archeológiu, jej umeleckým prostriedkom sa stala fotografia. Od prvého stlačenia spúšte vedela, že našla zmysel svojho života. Naučila sa však metodicky pracovať, čo treba na to, aby svoje vízie premenila na hmatateľné výsledky. Od roku 2014 začala skúmať témy, ktoré sa odrazili v sériách Swimming pools (Plavárne) a Futuro retro, a našla svoj vizuálny jazyk. Inšpiráciu našla v časoch, v ktorých ona sama ešte nežila, v období neskorého socializmu. Vytvára jedinečnú atmosféru líšiacu sa od „nostalgie“ modernosťou a nadčasovosťou, ktorú vyjadrujú. Univerzálnosť jej získala medzinárodnú pozornosť vyjadrenú míľnikmi vo forme samostatných výstav v Európe, Spojených štátoch, Mexiku a Južnej Ázii, umelecké objednávky (Apple, 2019, Fragile Concrete /Krehký betón/, 2021) a populárne obrazové publikácie. V roku 2018 Mária Švarbová získala Hasselblad Master Art. Jej práce sa objavili v takých prominentných novinách a časopisoch, ako napríklad The Guardian, Vogue, Forbes, CNN alebo The New York Times.
