Leo Symon / O sebe abstraktne

Kurátorka: Ľudmila Pašková

Takmer 40 rokov svojho života sa venoval výtvarnému umeniu a umeleckej fotografií popri zamestnaní. Od roku 1988 začal používať počítač ako prostriedok (médium) pre tvorbu, keďže má blízko k informatike. Boli to však práce zamerané profesijné na propagačné účely, podklady pre tlač a neskôr i pre reklamu vo vlastnej firme s výpočtovou technikou. Farba v digitálnej podobe je svetlo.
Jedna z výstižných definícií pre maľbu obrazov pomocou počítača je, že kým klasickými farbami maliar zachytáva svetlo, aby vytvoril obraz, tak pomocou počítača je to naopak - pomocou svetla z monitora si maliar vytvorí farby z ktorých potom komponuje obraz. Takto vytvorený obraz sa musí finalizovať na špecializovanom pracovisku, vybavenom špičkovou technikou pre tlač, tzv. Fine Art Print. Výsledkom takéhoto spracovania je obraz s garantovanou farbostálosťou, ochrannými prvkami pre povrch obrazu, ale aj proti neoprávneným kópiám.

Moja tvorba využíva ako médium počítač, kde základom pre výsledný obraz je matematická funkcia (algoritmus) a z nej si tvorím výrazové prostriedky (body, čiary, krivky, a pod.). Preddefinované funkcie sú iba nástrojom, hoci by sa dalo laicky nesprávne interpretovať takúto tvorbu ako "myslenie a tvorivosť" stroja.
Hlavnou témou mojich prác je večný pohyb a jeho relativita, ktorá je nám tak blízka a zároveň zložitá, ale len do okamihu, kým si nájdeme to svoje vysvetlenie aspoň pre časť toho nekonečného celku. Radi priraďujeme veciam a javom svoje konkrétne vnímanie a chápanie, čím sa snažíme zjednodušiť si orientáciu v zdanlivom chaose označovanom ako život. Z toho mála poznaného, aj keď hodne prežitého, vznikajú moje abstraktné obrazy, ako artefakt času a priestoru v ktorom boli vytvorené. Sú výsledkom nie len spracovania námetu do obrazovej podoby, ale sú aj vzorkou novodobých technológií, ktoré mi neustále ponúkajú nové možnosti v tvorbe. Tiež rád používam prirovnanie k elektronickej hudbe, kde takýto proces elektronizácie a neskôr digitalizácie prebiehal oveľa skôr.

V mnohých prácach sa často objavujú polámané, rozsypané, či nesúrodé objekty a vzápätí tvoriace sa nové, často celkom iné. Práve tak, ako to vidno v prírode. Motív pohybu je samozrejme všade prítomný – v myslení, v medziľudských vzťahoch, často komplikovaných, no v konečnom dôsledku vždy veľmi konkrétnych a s nevšedným rozuzlením, alebo voľne pozorovaný kdekoľvek v prírode, alebo vesmíre.
Tajomstvo, ktoré nás núti neustále niečo hľadať, aby nás napokon spojilo do akéhosi zväzku, či mnohých ďalších, tvoriacich spoločenstvá, nás aj často rozdeľuje. Preto je tajomstvo tak silným fenoménom v našom bytí, lebo nám poskytuje pocit slobody pri objavovaní, aby nás vzápätí uväznilo, keď odhalíme, že to všetko má pokračovanie v nekonečne.

Denne prežijeme tisíce podnetov, z ktorých mnohé vnímame ako abstrakt, hoci si to nemusíme uvedomovať. Je to však dostatočný materiál pre mňa, aby som sa pokúšal o ich zaznamenanie v podobe obrazu. Pozývam vás teda do sveta, ktorý je tichým, no o to foremnejším a farebnejším rozhovorom so mnou.