Táto výstava skúma, ako by v dnešnej kultúre aktívnej 24 hodín denne a 7 dní v týždni, s nekonečnou snahou minimalizovať čas a maximalizovať rýchlosť, mohlo rozhodnutie pohybovať sa po svete rýchlosťou päť kilometrov za hodinu vytvoriť podmienky na opätovné prepojenie s ekologickou realitou.
Výstava prezentuje umelecké postupy, ktoré spracúvajú kráčanie ako stratégiu s cieľom prehodnotiť náš vzťah k prírodnému prostrediu a prísť na výnimočnú taktiku ako odkryť nové možnosti v prehnane zastavanom meste.
Kráčanie ako estetická činnosť zahŕňa performatívny aspekt, ktorý používa telo na vyhodnotenie okolia, odhaľuje psychogeografiu miesta, a zároveň koncepčne zasahuje do sociálnej konštrukcie verejného priestoru.
Na ekologicky naladenom prístupe ku kráčaniu ako k umeniu je však výnimočné pochopenie, že estetika nie je možná bez etiky. Výpravy na vidiek často spôsobili preskupovanie prírodných materiálov, značkovanie teritórií a zanechávanie stôp v pôde. Tieto stopy dnes vyvolávajú znepokojenie ohľadom environmentálnych dopadov.
Kurátori: Maja and Reuben Fowkes
Umelci: Anca Benera and Arnold Estefan, Fokus Grupa (Iva Kovač / Elvis Krstulović), Oto Hudec, Michal Kindernay, Cecylia Malik, Davor Sanvincenti
V rámci svojho pochopenia prepojenosti problémov planéty a spoločnosti umelci na výstave demonštrujú, že kráčať je možné aj inak.
Transformatívny potenciál kráčania je v rámci výstavy manifestovaný formou diel, ktoré zosilňujú zmyslové zážitky z mestského prostredia, odkrývajú vydrancované kanály, ktoré prúdia nepovšimnuté štrbinami mestských štruktúr a zaznamenávajú životaschopnosť a dlhovekosť stromov, ktoré rastú v ospalom susedstve hemžiacej sa metropoly.
Okrem toho, projekty, ktoré evokujú stále vzácnejšie stretnutia s divočinou, skúmajú súčasné pôsobenie prírody. Ukazujú nám mysteriózneho osamelého chodca v snehu, alebo nás vezmú na putovanie spustošenou krajinou zjazvenou devastáciou do tej miery, že už nedokáže poskytovať útočisko. Tak isto akt prechádzky ako kolektívnej činnosti skúma možnosť vyváženia neľútostivosti post-fordovského modelu prostredníctvom nepoškvrneného kontaktu s prírodou.
Sieť asociácií, ktorú spriadajú diela siahajúce od kontemplatívnej cesty taoizmu, cez sentiment protestu v populárnej kultúre až po radikálny pohľad rebelov protestujúcich proti establišmentu, od Jean-Jacques Rousseaua až po Henry David Thoreaua. Kráčanie bez stôp je pozvánkou zažiť kráčanie ako pútavú a politickú, ale zároveň kontemplatívnu a oslobodzujúcu činnosť, ktorá sľubuje, že nás prenesie o kúsok bližšie k ekologickejšej forme existencie.
Projekt je realizovaný v spolupráci s Translocal Institute for Contemporary Art.
Info: v období od 20.12. 2015 do 06.01. 2016 je výstava zatvorená.
