Pichler a Marschall vyrazili na misiu nájsť, preskúmať a zdokumentovať posledné z útočísk vymierajúcej generácie alkoholikov. Na bezpočetných potulkách Viedňou našli niektoré z týchto miest v ich „posledných mukách“.
Klaus Pichler, narodený v roku 1977, žije a pracuje v rakúskom hlavnom mieste Viedeň. Po ukončení štúdia krajinnej architektúry sa v roku 2005 rozhodol stať fotografom na plný úväzok. Odvtedy tvorí voľné fotografické projekty na rôzne témy. Jeho tvorba je v posledných rokoch často vystavovaná aj publikovaná. Vo svojich prácach sa inšpiruje skrytými aspektami každodenného života.
Zlaté dni pred koncom, 2012 – 2016, Klaus Pichler: fotografie, Clemens Marschall: text
Ešte stále existujú tie malé kaviarne, hostince, branntweinery (maličké podniky otvorené od skorého rána), bary alebo – ako ich nazývajú štamgasti – pajzle, v ktorých sa, zdá sa, zastavil čas. Ak pôjdete okolo, začujete cez pootvorené dvere hlasný smiech – a iba málo okoloidúcich sa odváži vojsť dnu. Pričasto sa tieto miesta objavujú v médiách ako dejiská bitiek či ozbrojených potýčok medzi priateľmi pre akési nedorozumenie, ktoré sa zrodí počas jedného z ich posedení.
Klaus Pichler (fotografie) a Clemens Marschall (text) sa rozhodli neprejsť len naokolo, ale naozaj vojsť, aby mohli tieto paralelné vesmíry zdokumentovať. Pichler fotografoval hostí, dennú melu, pobláznenosť a drámu toho celého; Marschall zachytával rozhovory s vlastníkmi podnikov, aby získal aj ich uhol pohľadu. Pre mnohých zákazníkov sú toto jediné miesta, kde nájdu kohosi, s kým sa môžu porozprávať. Väčšinou sa do debát zapája celý bar. Sú to akési náhradné rodiny so svojimi vlastnými dennými rituálmi.
Bártrový obchod prekvitá a ľudia sa o seba navzájom starajú; tvoria sa malé partie, ku ktorým sa dá dostať bližšie až po dostatočne dlhej skúšobnej lehote. Ale keď sa už do tejto rodiny dostanete, držíte spolu a pijete spolu – každý deň, celý deň. Branntweinery otvárajú o piatej ráno, iné kaviarne o deviatej, niektoré podniky sú otvorené od poobedia či večera, aby tak poskytli staršej popíjajúcej generácii dvadsaťštyrihodinový servis. Vybavenie podnikov sa často datuje do 60. rokov minulého storočia a niektorí zákazníci navštevujú hostince od tých istých čias. Jediná známka prezrádzajúca ničivú silu času, je smrť ľudí. A s ňou aj tieto pajzle.
------------
Vstup je voľný
