Juraj Gavula: Vitálne formy
Monografická výstava Juraja Gavulu (1942) má ambíciu komplexnejšie predstaviť jeho sochársku tvorbu od konca 60. rokov 20. storočia.
Monografická výstava Juraja Gavulu (1942) má ambíciu komplexnejšie predstaviť jeho sochársku tvorbu od konca 60. rokov 20. storočia.
Kurátori: Matej Gavula a Vladimíra Büngerová
Monografická výstava Juraja Gavulu (1942) je položená na modernom sochárskom umení a patrí do línie biomorfného sochárstva, abstraktného výtvarného výrazu, na maximum zredukovaných formách inšpirovaných prírodou, jej procesmi a javmi. V danom čase sa táto tendencia v slovenskom umení rozvíjala i v tvorbe ďalších solitérne činných autoriek a autorov, akými boli napríklad M. Bartuszová, J. Rusnák a J. Sušienka.
Gavula po absolvovaní tradičného štúdia kameňosochárstva na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave (L. Šichman), ďalej pokračoval v štúdiu sochárstva na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (F. Stefunko, A. Trizuljak) a napokon výtvarné vzdelanie absolvoval na novozaloženom, experimentálnejšie zameranom oddelení sklárskeho výtvarníctva (neskôr sklo v architektúre) Václava Ciglera, ktorý sa stal kľúčovým pre jeho autorský program.
V jeho umeleckej osobnosti sa snúbi syntéza mimoriadne kultivovaného sochárskeho tvaru, pokračovanie tradície modernizmu, vysoká úroveň remeselného spracovania, sochárskej erudície, práce v rôznych materiáloch (kameň, bronz, drevo a sklo) a tiež široké pole pôsobenia. Paralelne popri pedagogickej činnosti (1969-1990 vedúci kameňosochárstva na Strednej škole umeleckého priemyslu v Bratislave a 1990-2007 vedúci oddelenia sklo v architektúre na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave, od 2003 vedúci katedry úžitkového výtvarníctva) vytvoril v 70. a 80. rokoch početné sochárske realizácie pre architektúru a verejný priestor (interiér i exteriér) na celom území Slovenska (základné kamene, fontány, monumentálne reliéfne steny atď.).
Rozvíjajúc tak špecifickú kategóriu tzv. dekoratívneho, funkčného sochárstva, ktorá súvisela s masívnou výstavbou novej architektúry v bývalom Československu počas socializmu, ktorý dokázal moderný sochársky názor relatívne akceptovať a umožnil jeho rozvoj mimo priestorov galérií. Okrem toho sa Gavula venoval aj komornej sochárskej tvorbe, v niektorých prípadoch má priamy súvis s realizáciami pre architektúru, vytvoril tiež plastiky pre viaceré sympóziá na Slovensku a v Európe (Vyšné Ružbachy, Galanta, Prešov, Moravany, Siklós-Villány, Oroňsko, Berlín, Labin).
-----
Sprievodný program k výstave:
Od 13. júla 2021
Samoobslužné dielne: Ruky v hmote
Máte chuť dotknúť sa sochárskeho materiálu? Od 13. júla môžete navštíviť ateliér na prízemí Mibachovho paláca a vyrobiť si model sochy, ktorá by mohla dotvoriť priestor pred vaším domom. Samoobslužné dielne pre rodiny s deťmi k výstave Juraja Gavulu budú pripravené na prízemí Mirbachovho paláca počas celého leta.
Kurátorský výklad pre verejnosť
14. 7. / 17:00 / Mirbachov palác
Kurátorský výklad s Matejom Gavulom a Vladimírou Büngerovou k výstave Juraj Gavula: Vitálne formy, ktorá prvýkrát komplexnejšie predstavuje jeho sochársku tvorbu. Registrovať sa môžete tu.
Workshop pre verejnosť
28. 7. / 17:00 / Mirbachov palác
Chceli by ste na sebe nosiť dokonalý tvar? Dielo Juraja Gavulu je charakteristické hľadaním formy, v ktorej nemožno nič pridať alebo ubrať. Príďte sa schladiť do kreatívneho priestoru Mirbachovho paláca a vyrobiť si vlastné tričko inšpirované umeleckými dielami sochára Gavulu.
Kurátorský výklad pre verejnosť
8.9. / 17:00 / Mirbachov palác
Kurátorský výklad s Vladimírou Büngerovou a Matejom Gavulom k výstave Juraj Gavula: Vitálne formy, ktorá prvýkrát komplexnejšie predstavuje jeho sochársku tvorbu.
Cieľom výstavy je výberovo prezentovať každú zo spomínaných polôh Gavulých autorských aktivít, zachytiť jeho chronologický ale aj tématický vývin prostredníctvom diel, modelov, škíc, kresieb, ukážkami technickej a fotografickej dokumentácie zo sochárovho archívu, prípadne doplnením výpožičkami zo zbierok slovenských galérií.
Dôležitou časťou výstavy bude príspevok do súčasnej diskusie na tému umenie vo verejnom priestore, na výstave plánujeme priblížiť predovšetkým jeho sochárske realizácie v Bratislave a bratislavskom regióne. Viacero týchto realizácií sú dnes a boli vlastne i v minulosti pre verejnosť takmer nedostupné, ostali neznámymi, nepoznanými alebo anonymnými. V súčasnosti sú mnohé z nich poškodené, zničené alebo im pre absentujúcu legislatívu hrozí riziko zániku. Počas dlhých rokov im chýba akákoľvek starostlivosť, pravidelná údržba a odborné reštaurovanie. Aj na tento problém umenia voľne ponechaného vplyvom času, klímy a porevolučným i súčasným zmenám vlastníkov by chcela výstava upozorniť.
Súčasťou výstavy by mohli byť viaceré sprievodné podujatia (ak to pandemická situácia dovolí), ktoré by mali na daný problém nielen poukázať, ale aj nájsť návrh riešenia na záchranu diel vo verejnom priestore a na potrebu spoločenskej zodpovednosti v prípade ochrany nášho kultúrneho a umeleckého dedičstva, ktoré sa nachádza akoby na „území nikoho“ a my sa stávame iba svedkami jeho postupnej degradácie.
Výstava vzniká v spolupráci s Jurajom Gavulom a jeho synom Matejom, tiež aktívnym výtvarníkom, v posledných dvoch rokoch pripravili v Bratislave už dve spoločné výstavy, skôr signálne na vybrané témy (2018 Juraj Gavula a Matej Gavula. Stratená forma. SODA Gallery v Bratislave; 2020 Juraj Gavula a Matej Gavula. Homo Faber. Spoločnosť Júliusa Kollera, kurátorská spolupráca s D. Grúňom), v ktorých však nebola možnosť a ani priestor poskytnúť komplexnejší a širší pohľad na autorovu sochársku tvorbu.
Typ „rodinnej výstavy“, založenej na spolupráci rodiča a potomka, dvoch odlišných generácií, dvoch sochárov sa v posledných rokoch objavuje na slovenskej i českej výtvarnej scéne niekoľko (Erna Masarovičová – Katarína Kissoczy, Miloš Zet a Martin Zet, Jiří Lang a Dominik Lang). Môžeme ich vnímať ako snahu o pochopenie odkazu, o novú interpretáciu, prejav starostlivosti a medzigeneračný dialóg, a zdá sa, že aj akési špecifikum postsocialistických krajín, ktoré sa týmto prirodzeným, dajme tomu, že dedičným spôsobom, vyrovnávajú s minulosťou. Na záver dodajme, že život a tvorba sochára Juraja Gavulu sú od roku 1959 spojené s mestom Bratislava, teda viac než 60 rokov bez toho, aby mal doposiaľ realizovanú sumarizujúcu prezentáciu podobného rozsahu a formátu v galérii.