Juraj Florek: Pekné tiene
Po dlhom čase sprístupní galéria Čin Čin výstavu maliara Juraja Floreka. Čaká vás výprava do sveta opustenosti mestskej krajiny.
Po dlhom čase sprístupní galéria Čin Čin výstavu maliara Juraja Floreka. Čaká vás výprava do sveta opustenosti mestskej krajiny.
Kurátorka: Dorota Vlachová
Juraj Florek je maliar – urbánny pieskumník. Neobsedí. Aj v čase pandémie vyráža so svojím stojanom, plátnom a farbami, aby maľoval miesta, ktoré sú pre bežného človeka nezaujímavé, prehliadané a možno aj zatracované. Jeho ateliérom sa stávajú rôzne zákutia, neobývané štvrte, bývalé priemyselné objekty, opustené areály s budovami, schátralé továrne, ale i obyčajné parkové domy, veľkosklady, kde ho zaujme obyčajný kamión, rebrík, či nákladný vozík. Svoje plenérové výpravy si dopredu plánuje a ani nepriaznivé počasie ho neodradí od práce vonku. V rannej mladosti rád spoznával a skúmal urbánne prostredie Dolného Kubína, odkiaľ pochádza, a kde svoje stopy /prieskumníka/ zanechával vo forme graffiti.
Tu niekde možno hľadať príčiny jeho fascinácie a túžby vyhľadávať, skúmať a maľovať miesta, ktorým „odzvonilo“. Svoje rozsiahle bádanie a výpravy zhrnul v knihe Prevádzači - Urbex na Slovensku ktorá vyšla v r. 2018.
Celá doterajšia autorova tvorba sa sústreďuje na plenérovu maľbu mestskej krajiny. Juraj Florek hovorí: „žáner krajinomaľby, nie je prežitý a má v súčasnosti rozsiahle pole objavovania námetov a technických prístupov. Môj dlhodobý zámer je pozdvihnúť povedomie o žánri mestskej krajinomaľby, ktorá je na okraji záujmu.“ Jeden z dôvodov je aj jej obtiažnosť a predpoklad autora, ktorý rád skúša svoje limity pri maľbe v exteriéri a nebojí sa ísť "proti prúdu" - mainstreamu súčasných prevládajúcich tendencií na poli maľby.
Prezentované diela z cyklu „Pekné tiene“ tvorí 10 dvojíc obrazov, ktoré vznikli v r. 2020 v 13. obvode na okraji Budapešti /Angyalfőld/ v bývalej robotníckej štvrti s fabrikami, kde sa dnes nachádzajú veľkosklady, priemyselné budovy, ktoré sa menia na administratívne centrá. Vystavené dvojice zobrazujú identické prostredia, ktoré sa na prvý pohľad zdajú byť rovnaké, ale v meniacom sa čase sú na nich zaznamenané zmeny – tiene, iný pohyb, farby, či zmiznutý objekt.
Tentokrát autora zaujali zaparkované prívesy kamiónov, prepravné vozíky, ale aj scéna typická pre dnešnú dobu – prázdna terasa kaviarne so stoličkami opretými o stoly. Všetko sú to výjavy, ktoré možno v reálnom živote nestoja za povšimnutie, ale na Florekových plátnach fungujú ináč. Príjemná farebnosť, plastická pastózna olejová maľba navodzuje pocit prekvapivej pohody, ktorú cítiť napriek neatraktívnej téme a prostrediu.
Na druhej strane vyprázdnenosť, ktorá je príznačná pre autorove plenérové práce, nadobúda v dnešných lockdownových časoch, ktoré zažívame, ďalší rozmer a evokuje pocit osamelosti. Autor cez svoj osobne zažitý proces maľovania sprostredkúva nový pohľad na obyčajné javy a miesta, ktoré v každodennej rutine ani nevnímame. Cez jeho obrazy zažívame dobrodružstvo objavenia krásy post-industriálnej krajiny tam, kde ju nečakáme a nehľadáme.