Jasná pamäť (DE)

Priezračná pamäť – myšlienky z hĺbok – myšlienky bez okov (Hannah Arendtová)

V dobe definovanej mocou médií, v ktorej sa na mnohých úrovniach odohráva depersonalizácia vnímania, týchto šesť fotografických sérií spája prístup kritického pohľadu na svet a hľadania v hĺbke myslenia. Hannah Arendtová to nazvala myslením bez okov. Všetci fotografi cestujú, zažívajú svet a vnímajú, čo v ňom chýba, kritizujú nedostatky a zobrazujú to, čo je pre nich natoľko dôležité, aby to pretavili do snímok. Všetky existujúce reality ako biografické spomienky, sny, príroda, spoločnosť, vzory a médiá sú skúmané a transformované vo všetkých svojich aspektoch. 

Bývalý reklamný slogan firmy Kodak „Vy stlačíte spúšť, my spravíme zvyšok!“ sa rozhodne môže prispôsobiť digitálnej dobe: „Vy sa dotknete obrazovky, my spravíme zvyšok!“. 

Šesť fotografických dráh

Walter Bergmoser - Michael Danner - Andrej Glusgold - Matthias Leupold - Katharina Mayerová - Nina Röderová

Walter Bergmoser nazýva súbor svojich prác Lesk. Svet jeho snímok je poetickým pohľadom na ľudské pocity a prírodu. Svoje fotografie Bergmoser tvorí počas ciest a výletov, ale inšpiráciu pre ne hľadá aj v dejinách vlastnej rodiny. Skladá snímky dokopy tak, aby tvorili obrazový jazyk charakteristický technikou emulzného transferu fotografií, ktorý sám z túžby experimentovať vynašiel. Všetky výsledné obrazy sú unikátne a poznačené magickým okamihom fragmentácie a vystrihávania z fotografií, procesmi zakorenenými v autorovej technike tvorby. Z fotografií na pomedzí skutočnosti a fantázie vyžaruje téma hľadania osobného šťastia. 

Michael Danner sa už niekoľko rokov vo svojich fotografických projektoch zaoberá politickými otrasmi v Európe a otázkami demokracie. Jednu zo svojich fotografických sérií nazýva Občan a zobrazovaním európskych aktivistov a špecificky súčasnej oddanosti ukrajinskej diaspóry svojej rodnej krajine sleduje cestu za spravodlivejšou spoločnosťou. Ďalšiu sériu snímok pomenoval podľa slávneho leptu Francesca de Goyu: Spánok rozumu rodí príšery. Sám Goya komentoval svoj lept slovami: „Predstavivosť opustená rozumom produkuje neskutočné príšery s ňou zjednotené. Je matkou umenia a zdrojom zázrakov.“ 

Andrej Glusgold skúma vo svojich dielach archetypy a obrady. V zime rokov 2022 a 2023 cestoval po Bulharsku a fotografoval kukeri, tradičný dedinský rituál. Herci v kostýmoch chodia s hudbou od domu k domu, aby odohnali zlých duchov a do komunity navrátili šťastie, plodnosť a prosperitu. Ich kostýmy a masky vyrobené z kožušín, peria a zvončekov sú fantasticky prepracovanými výtvormi zobrazujúcimi zvieratá, prírodných duchov a božstvá z prehistórie. 

Matthias Leupold v sérii Zo skupinového denníka Christiany P. odkazuje na svoje detstvo a mladosť vo Východnom Berlíne. Nosenie uniforiem bolo pre jeho generáciu samozrejmosťou. Nomenklatúra NDR sa snažila prostredníctvom konštantnej propagandy ovplyvniť myslenie a konanie detí a mládeže od škôlkarského veku až po adolescentov v mládežníckych organizáciách. Matthias Leupold hľadá pre svoje modelky a modelov miesta minulosti a dovoľuje obrazom súčasných spomienok vyplávať na povrch. Vo svojich scénických kreáciách zašlej éry naráža na podriadenosť jednotlivca a jeho vlastných zážitkov depersonalizácii ako systematického spôsobu potláčania disentu. 

Katharina Mayerová vo svojich fotografických dielach opakovane naráža na motív závoja, ktorý sa ako nitka vinie celým jej dielom. V sérii fotografií getürkt tento motív skúma v kontexte roly žien v rôznych kultúrach. Už v 90. rokoch minulého storočia si fotografka všimla, ako polarizovaný je pohľad na túto problematiku v médiách a ako dôležité je vidieť všetky aspekty, nuansy a príčiny za týmto závojom. Séria getürkt pozostáva zo stodvadsiatich portrétov žien v neviditeľnom, plynulom prechode medzi dokumentárnou a inscenovanou fotografiou. 

Nina Röder nazýva fotografickú sériu, ktorá dopĺňa iné jej umelecké počiny zasvätené skúmaniu vlastnej rodiny, Champagner im Keller (Šampanské v pivnici). Po smrti svojej starej mamy boli časti jej pozostalosti, napríklad kusy oblečenia, odložené v suteréne u jej mamy. Autoportréty a zátišia autorky a jej matky so zachovanými predmetmi boli vytvorené počas lockdownu v čase pandémie Covid-19. Tieto aj autorkine predošle práce hovoria najmä o témach straty a smútenia, no v inscenácii fotografie je vždy ukrytý aj kúsok humoru. Týmto spôsobom sa umelkyňa zaoberá osobnými kapacitami pre činy a skúma otázky o vplyve rodiny a pôvodu, ako aj strát a zdedených tráum na naše myšlienky a skutky. 

Vstup voľný

Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.