Igor Piačka - Jazda na tigrovi

Uhrančivé zelené oči najväčšej mačkovitej šelmy diváka doslova paralyzujú a postupne si uvedomuje, že výtvarná jazda s Igorom nebude idylická prechádzka po slnkom zaliatom čunovskom polostrove, keď vlnky nežne špliechajú o jeho kamennú podnož.

Už na tomto obraze je zreteľné, že autor je otvorený rôznym inšpiráciám, ale aj vplyvom rôznych výtvarných smerov a médií, pričom sa niekedy pohybuje na ich hranici. Na začiatku je obraz akoby abstraktný a jeho finálne definovanie zase reálne. Pokým abstraktná podmaľba určuje energetické vyžarovanie a farebnú atmosféru, realistické detaily zase dotvárajú jeho príbeh a aktérov.

Výstava v Danubiane potvrdzuje, že ťažisko Igorovej tvorby sa presunulo na maľbu. Hoci sa do širokého povedomia dostal aj vďaka svojej grafike, ilustráciám, či tvorbe známok, maľba mu podľa jeho slov priniesla nové dobrodružstvá, väčšiu slobodu, spontánnosť, ale aj viac významovú obsahovosť.

„Kresba je stále skeletom mojej tvorby, ale maľba je zase telom a farba krvou v cievach,“ vyznáva sa v najnovšej publikácii o jeho živote a tvorbe, ktorá nedávno vyšla vo vydavateľstve Ikar a je prezentovaná aj na súčasnej expozícii. „Často sa stáva, že v grafike i v maľbe spracovávam podobnú tému, avšak maľba trochu víťazí. Umožňuje väčší formát a detaily nie sú také „miniatúrne“.“

Aj preto sa na tejto výstave objavujú veľké formáty, často poskladané z viacerých celkov. Práve oni sa stávajú oknami do výtvarných svetov, v ktorom sa môže autor viac nadýchnuť. Presviedča, že dizajn a krása tvarov - či už ľudského tela alebo prírody - sa na veľkom plátne dajú viac precítiť a aj vychutnávať. „Je to aj prejav môjho výtvarného hedonizmu,“ dodáva Igor, ktorý je narodený v čínskom horoskope v znamení tigra. Ale to už mnohí z vás iste tušili. Veď kto iný by sa dokázal tak uprene pozerať do očí šelmy?

Ľudovít Petránsky, kurátor výstavy

Biografia
Narodil sa 8. októbra 1962 v Třebíči v Českej republike, v roku 1989 absolvoval štúdium na Vysokej škole výtvarných umení (VŠVU) v Bratislave na oddelení voľnej grafiky a knižnej tvorby, ktoré viedli osobnosti ako prof. Albín Brunovský, prof. Karol Ondreička, prof. Igor Rumanský a doc. Ján Lebiš. Na odporúčanie svojho pedagóga prof. Brunovského absolvoval študijný pobyt na Kráľovskej akadémii krásnych umení v Bruseli (prof. Philippe Maes). V roku 1988 sa oženil s Júliou Kaňovou, ktorá roku 1987 absolvovala VŠVU na katedre textilnej tvorby. Mladomanželia sa rozhodli žiť spolu v Pezinku a toto malokarpatské mesto nevymenili dodnes. Od apríla 1990 pôsobil ako odborný asistent na VŠVU v Bratislave. V roku 2003 z tejto školy odchádza a odvtedy pôsobí v slobodnom povolaní. Má za sebou množstvo individuálnych aj skupinových výstav na Slovensku i v zahraničí, ako aj celú radu prestížnych ocenení za výtvarnú tvorbu. V roku 2012 mu vyšla prvá monografia (vyd. JAGA), o desať rokov druhá (vyd. IKAR).