Podľa výročnej štatistickej správy UNHCR Global Trends je dnes na svete viac ako 100 miliónov utečencov, čo je vôbec najvyšší počet.
V auguste 2017 prúdili státisíce ľudí etnika Rohingov do Bangladéša - v regióne Cox's Bazar - utekajúc pred prenasledovaním vo svojej domovskej krajine Mjanmarsku.
Kutupalong sa stal najväčším utečeneckým táborom na svete, pokiaľ ide o počet prítomných ľudí: 600 000 a viac ako 190 000 rodín, pričom počet narastá na 860 000, ak vezmeme do úvahy celú oblasť rozšírenia, ktorá zahŕňa aj tábor Balukhali.
Po piatich rokoch stále žije v tomto regióne jeden milión utečencov, a keďže sú životné podmienky naďalej neisté, budúcnosť týchto rodín zostáva tiež neistá.
Tento projekt dokumentuje krátkodobý a dlhodobý vplyv masovej migrácie na životné prostredie s cieľom pochopiť nerozlučný vzťah medzi ľuďmi a životným prostredím, pričom sleduje dve hlavné naratívne línie: ľudia, ktorí sa snažia prežiť z minima vzácnych zdrojov, a vplyv utečeneckej krízy na už aj tak namáhaný ekosystém. Zatiaľ čo environmentálna migrácia sa zvyčajne chápe ako dôsledok účinkov zmeny klímy, čo sa stane, keď je to masová migrácia, ktorá spôsobuje závažný vplyv na životné prostredie a ekosystémy?
Počas masovej migrácie sa veľké množstvo ľudí sústreďuje na relatívne malom území, kde je potrebné uspokojiť základné potreby. Najmä v núdzovej fáze krízy, ako sa to stalo v južnom Bangladéši, môže byť tlak na už aj tak krehký ekosystém neudržateľný: len za pár mesiacov sa výrazne znížili vodné zdroje, prírodná rezervácia Teknaf stratila viac ako 3 000 hektárov kvôli zakladaniu táborov a potrebe zbierať drevo na varenie, vyskytli sa problémy s miestnou faunou a nakladaním s odpadom, zosuvmi pôdy a záplavami počas monzúnov.
Päť rokov po príleve migrantov a s malou nádejou na dohodu o repatriáciu medzi Bangladéšom a Mjanmarskom, (hoci humanitárne a environmentálne podmienky zostávajú kritické) sa vďaka medzinárodnej spolupráci životné podmienky obyvateľstva vo všeobecnosti zlepšili: tábory sú lepšie organizované, boli implementované programy opätovného zalesňovania a bola vytvorená infraštruktúra na riadenie základných služieb.
Prebiehajúca environmentálna kríza a jej riadenie v Bangladéši – v obzvlášť krehkom regióne, akým je Cox's Bazar a v krajine, ktorá patrí medzi najzraniteľnejšie voči klimatickým zmenám na svete – je jedinečnou prípadovou štúdiou a akútnym príkladom výziev, ktoré predstavuje masová migrácia.
Vstupné: 3€
Výstava sa koná v rámci festivalu Mesiac fotografie 2023. Pozrite si kompletný program festivalu.