Výstava prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a v meste Kayseri a najmä v lokalite Kϋltepe v Turecku.
Pre českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa, rodáka z Lysej nad Labem, sa stal osudným objav v Malej Ázii, na území hlavného mesta bývalej Chetitskej ríše Chattušaš, kde expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti vykopala tabuľky písané klinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku.
Bedřich Hrozný, ktorý po štúdiách pracoval v univerzitnej knižnici vo Viedni a venoval sa hospodárskym dejinám Predného východu, sa o ne začal zaujímať. Po smrti objaviteľa a svojho pedagóga Huga Winklera, bol Hrozný v roku 1914 oficiálne poverený chetitské texty vydať. O pár rokov neskôr sa mu podarilo preložiť známu prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť.“ Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému predniesol verejnosti 24. 11. 1915 v Berlíne a následne vo Viedni.
Bedřich Hrozný, ktorý už ovládal takmer dvadsať jazykov, tento nový nielen rozlúštil, ale zaradil ho aj geneticky, medzi indoeurópske jazyky.
Publikoval tiež takmer 350 prác, zúčastnil sa mnohých expedícií a výskumných ciest. Po rozlúštení chetitčiny pracoval na jej hieroglyfickej podobe, rovnako sa pokúsil o rozlúštenie protoindického a krétskeho jazyka. Úspešný však nebol a je pozoruhodné, že tieto jazyky sa doposiaľ nepodarilo rozlúštiť nikomu.
Výstava v Slovenskom národnom múzeu prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a v meste Kayseri a najmä v lokalite Kϋltepe v Turecku.
Istý podiel tamojších nálezov a výkopovú dokumentáciu Hrozný rozdelil medzi tri pražské inštitúcie. Jedna z nich, Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur, prevzalo fotografickú a kresebnú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti vedca. Na základe týchto materiálov múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá, aby ju mohli vidieť návštevníci po celom vo svete.
Slovenské národné múzeum, ktoré výstavu prezentuje ako prvá inštitúcia, ju doplnilo replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského muzea – Muzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Výstava tu získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci, kde SNM-Archeologické múzeum pomocou zbierkových predmetov dokumentuje rovnakú dobu – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.
Celý projekt ozvláštňuje umelecká šesťkanálová audioinštalácia z dielne Pavla Stereca v samostatnej miestnosti. Autor v spolupráci s Ústavom srovnávací jazykovědy a s Fonetickým ústavom FF UK v Prahe využil niekoľko slov dávno mŕtveho jazyka, ktoré Hroznému pomohli pri lúštení jazykového problému a vyjadril tak vlastný pohľad na túto problematiku.
