Kurátorka výstavy: Marina Paulenka (Chorvátsko)
Umelci: Ahlam Shibli, Amak Mahmoodian, AprilGertler, Hannah Starkey, Laia Abril, LuaRibeira, Nina Berman, Nina Mangalanayagam, Nydia Blas, Sandra Vitaljić, Tasneem Alsultan, Tomoko Sawada, Zanele Mu mholi
Výstava Bdelosť, Boj, Pýcha: Jej Očami spája trinásť umelkýň prezentujúcich príbehy zo svojho okolia inšpirované túžbou vydláždiť cestu pre nové možnosti chápania a náhľady. Ich bádanie a skúsenosti kladú otázky, ktoré umožňujú prísť s rôznymi intelektuálnymi a emocionálnymi odpoveďami k existujúcim výzvam a otázkam dnešnej spoločnosti. Od interpretácie ženskej perspektívy západu, skutočných príbehov žien a matiek z Palestíny, Iránu a Saudskej Arábie až po komunitu sexuálnych menšín v Južnej Afrike, ich diela vrhajú svetlo na konkrétne udalosti a vyjadrujú túžbu po rovnosti, za ktorú musíme bojovať.
S rôznym prístupom, tieto diela odzrkadľujú rôzne formy kultúrnych prejavov, zaoberajú sa otázkami ako budovanie identity, rodina a domov, sexualita a role založené na pohlaví, reprezentácia žien, politika ženského pohľadu a sebavnímania, pracovné a spoločenské práva alebo viktimizácia žien a detí. Diela prijímajú svoju neschopnosť úplne porozumieť a podať túto situáciu, ale snažia sa inšpirovať k zmene a vytvoriť alternatívny priestor, kde sú rovnaké príležitosti, príbehy a umelecké výsledky vítané.
Fotografie Hannah Starkeyovej skúmajú fyzické a psychické spojitosti osoby a jej každodenného mestského prostredia k voyeristickému preniknutiu. Prostredníctvom zbierky nájdených fotografií, koláží a kresieb, Apríl Gertler skúma juxtapozíciu a abstrakciu rôznych feministických perspektív, ktoré v kombinácii vedú k vzniku nových vízií. Prijatím neschopnosti úplne porozumieť kultúrnym prejavom, ktoré sa líšia od jej vlastných, Lua Ribeira zdanlivo rozpúšťa myšlienku ženskosti a sexuality tým, že vytvára scény predstavení, rituálov a sebavyjadrení jamajských tanečníkov.Prostredníctvom mýtov a preludov, dielo Abril Laiaovej ukazuje, že menštruácia je jednou z najviac potlačených otázok v kontexte ľudských práv, ktorá zahŕňa vzdelávanie, hospodárstvo, životné prostredie a verejné zdravie. Amak Mahnoodian pri zbieraní fotografií a odtlačkov prstov z rodných listov uvažuje o skutočnej identite a predstave Iránskej ženy, za cieľom odhaliť i tú najmenšiu časť, ktorá rozpráva ich príbeh a vďaka ktorej sú unikátne. Identita a rovnosť sú takisto dôležité pre prácu Tomoko Sawady, ktorá sa prostredníctvom 300 portrétov transformuje na to, čo mohla alebo nemohla byť: rôzne ázijské národnosti. Tasmen Alsultan tematizuje prerušenie medzi náboženstvom a miestnymi zvykmi. Zameraním sa na príbehy vdov, šťastných manželstiev a osobné skúsenosti odhaľuje osudy saudskoarabských žien, ktoré zapisuje do svojho denníka. Ahlam Shibli vždy zaujímala téma domova. Jej dielo s názvom Smrť poukazuje na obmedzené spôsoby ako zmysluplne vyjadriť zastúpenia tých, ktorí sú neprítomní, najmä mučeníkov, palestínskych bojovníkov, útočiacich civilistov, ženy, mužov a detí, ktorí prišli o svoje životy v dôsledku izraelskej okupácie Palestíny. Vo svojej videonahrávke s názvom Voláme ju Pulle, Nina Mangalanayagam zobrazuje svoj intímny vzťah so svojou tetou Pulle. Obe sú ženy z dvoch rozličných generácií, ktoré nemajú spoločný jazyk, kultúru ani skúsenosti, pričom Nina chce ukázať, aké ťažké je pochopiť traumu niekoho iného, kto zažil vojnu. Keď si uvedomila nedostatok dokumentácie svojej komunity, Zanele Muholi začala pracovať na sérii portrétov, ktorých cieľom bolo prepísať vizuálnu históriu čiernej sexuálnej menšiny a transsexuálov Južnej Afriky. Odvážne krásky predstavujú transsexuálov a pohlavne nebinárne osoby s oslavným pohľadom na telo a politiku prejavu. Sandra Vitaljić hovorí o viktimizácii žien a ženského tela, ukazujúc smrteľné telesné zranenia. Smutný a neuveriteľný príbeh z nedávno publikovanej knihy Niny Bermanovej "Autobiografia slečny Wishovej" nám približuje príbeh starý 25 rokov o búrlivom živote týranej ženy. Z dôvodu nedostatku priestoru na vyjadrenie potrieb a zážitkov Nydia Blas tematizuje spôsob, akým spoločnosť ignoruje, marginalizuje a hodnotí jednotlivcov mimo existujúcich, dobre definovaných hraníc. Umelkyňa sa snaží vytvoriť fyzický a alegorický priestor, odhaľujúci konštrukty sexuality a pohlavia.
Po premiére v Maribore v januári 2018 sa expozícia predstavila v Grazi, Berlíne, Záhrebe a teraz ako posledná je na rade Bratislava. V Záhrebe bola expozícia vystavená ako súčasť 10. medzinárodného festivalu Organ Vida Organ, ktorý bol celý venovaný ženám.
----------
Súčasťou projektu bude aj panelová diskusia na tému „Ženy (nie len) v umení a rodová rovnosť“. Uskutoční sa tesne pred vernisážou: od 17:00 hod. Počas diskusie sa budú rozoberať témy rodovej rovnosti z rôznych uhlov, finančného, obsahového, osobného, vzťahového ale aj filozofického.
