Anton Sládek: Bratislava, mesto bez nehy

Hľadá stále nové miesta, ktoré ostávajú bežnými ľuďmi nepovšimnuté, alebo sa vracia tam, kde je to pre neho dôverne známe už niekoľko desaťročí. Často zisťuje, že tradičné lokality jeho Bratislavy sa menia spôsobom, ktorý začína byť neakceptovateľný a to ho znepokojuje. Je to preto, lebo príliš agresívne vstupy do tradičných štruktúr Bratislavy spôsobujú to, že z nej miznú – slovami historika Ľubomíra Liptáka – uzly pamäte.

Fotograf ostáva verný sugestívnemu pôsobeniu čiernobielej fotografie. Vytvoril charakteristický rukopis svojej tvorby, vďaka čomu je dnes dobre „identifikova­teľný“. Sú časové úseky, na ktorých dáva prednosť vyhľadávaniu detailov, prostredníctvom ktorých sa z Bratislavy ešte stále celkom nevytratil duch monarchie a prvej Československej republiky.

Inokedy dáva prednosť impozantnosti celku ulice či stavby, ktorá dala Bratislave punc veľkomesta. Samostatnú kapitolu tvorí cyklus fotografií zachytávajúcich industriálne dedičstvo mesta, v súčasnosti tak nezmyselne a nenávratne strácajúce sa vo večnosti.

Katarína Haberlandová

„Vonkajšia tvár mesta je otvorenou knihou, výstižným obrazom jej obyvateľov. Ako hospodársky a kultúrny produkt spoločnosti mesta odráža s dokonalosťou brúseného zrkadla všetky ťahy – dobré i zlé, krásne i chorobné. Zrkadlí majetnosť a biedu, pýchu a neuvedomelosť, pokrokovosť a konzervativizmus, civilizovanú svetovosť a do seba zadívaný lokálpatriotizmus.“

Josef Marek, architekt (1926)