Petra Čížková / Échos du Futur

Kurátor: Frederick Bigaroon

Otázky, ktoré kladie výstava sa vzťahujú najmä k telu, telesnosti a kybertelesnosti, pomocou ktorých autorka hľadá cestu von z bludiska dualizmov, vrámci ktorých naše telá, teda nástroje interpretujeme vo vzťahu k nám samotným. Je to súčasne stavanie aj deštrukcia tiel-strojov, identít, kategórií, vzťahov a kozmických príbehov. 

Étosom výstavy je ukotvenie vo filozofii kritického posthumanismu, ktorá prichádza s novou, teoretickou podobou ľudskej bytosti, tzv. „post-human“ alebo post-človeka, ktorá by bola reprezentovaná nielen jednou identitou, ale mohla by sa stať niekým „druhým“ a chápať tak svet z odlišných perspektív. Premisou posthumanismu je zásadná zmena v pojatí ľudskosti a ľudskej bytosti, ľudskú inteligenciu vníma ako limitovanú a omylnú a ľudské bytosti ako nenadradené iným druhom. Zároveň kriticky spochybňuje humanistické ideály, kde je človek v centre záujmu ako autonómna, racionálna, slobodne sa rozhodujúca bytosť oproti post-človeku, ktorému je vlastná náhodilosť, nedokonalosť a nekompatibilita so sebou samým. Nejedná sa pritom o odľudštenie, ale o rozširovanie stelesneného vedomia v špecifických materiálnych a lokálnych významoch, dnes už takmer nepredstaviteľných bez elektronických pomôcok. V koncepcii kritického posthumanismu je prostriedkom zmeny tvorivý aktivismus a súčasne sa dá s jeho pomocou kriticky a kreatívne premýšľať o tom, kto sme a čím sa stávame.

Projekt Échos du Futur metaforicky narába s modelmi snových kyborgov, či ich častí, ktoré pôsobia na divákovu predstavivosť a dotýkajú sa jej transgresívneho potenciálu. Na kybertelesnosť odkazuje samotný spôsob práce, kedy sú časti alegorických figúr alebo časti rastlín skenované ručným 3d skene-rom a následne prevedené do virtuálnej reality. Ponorenie do virtuálnej reality pomocou headsetu a ovládača diváka zavede do originálne vytvoreného sveta, kde nezažije odhmotnenie, ale naopak, nový druh telesnej a materiálnej skúsenosti rozdielu a chápania ľudského života a vedomia, napríklad aj simuláciou kybernetickej časti tela. Zmyslom inštalácie, ktorá kombinuje prírodné materiály a technológie je zároveň vymedzenie sa voči úzkosti z apokalypsy, beznádeji, kríze človeka, túžbe po nesmrteľnosti vo forme odhmotnenia a pompéznosti. Je to rituál stávania sa niečím, ktorý má možno väčší transformatívny potenciál ako pátranie po tom, kým sme teraz.