„Cyanotypia umelkyne Anity Schmid odráža vo všetkej svojej kuriozite a redukcii štruktúru jazyka v zmysle komory zázrakov (wunderkammer). Na ceste komunikácie sa stretáva s takmer metafyzickou abstrakciou v diele Olivie Deluz. V dialogickom svete obrazov vznikajú kozmogonické scénické hry, v ktorých sme unášaní myšlienkou a intenciou ako herci a pozorujeme vzťahy postáv/priestoru na ceste k harmónii zameranej na formu.“ Ewald Stastny, riaditeľ Accademia Arterra, december 2017
