Po rokoch strávených na krížovej výprave sa rytier Antonius Block v polovici 14. storočia konečne vracia do rodného kraja. Po nespočetných bojoch zoči-voči smrti však nenachádza vytúžený mier, ale krajinu spustošenú čiernou smrťou – morovou epidémiou. Pri návrate ho čaká neodvratné stretnutie s personifikovanou smrťou, s ktorou sa mu podarí vyjednať odklad – partiu šachu o vlastný život.
Osudový súboj sa stáva pre Bergmana príležitosťou na existenciálne otázky o transcendentne. Ak existuje smrť, môže existovať aj diabol. A ak existuje diabol, musí existovať aj Boh. Ak by to bola pravda, bolo by možné preklenúť desivé mlčanie Boha, svet by získal zmysel a do očakávanej apokalypsy by sa vkradla nádej.
Od nepamäti starý príbeh o zmysle života a hľadaní Boha. Stredoveký rytier Antonius Block sa úporne snaží nájsť odpovede na tieto otázky, ale ako sám hovorí: „Boha volá, vzýva, ale z temnôt sa nikto neozýva.“ Následne prichádza k presvedčeniu, že Boh nejestvuje a ani Smrť mu nedokáže pomôcť, veď, ako sama hovorí: „Je nevedomá.“ A práve odklad, počas ktorého hral šachovú partiu so samotnou Smrťou, mu umožní zmieriť sa so svetom a spoznať skutočnú silu lásky.
Z viac ako 50 filmov, ktoré Bergman vytvoril, bol tento jeho najobľúbenejší. Snímka obsahuje mnoho silných a pôsobivých scén, napríklad sprievod bičujúcich sa mníchov, alebo záverečnú scénu, keď si pre Blocka a jeho priateľov prichádza Smrť. Čiernobiela podoba filmu podporuje expresívnosť, stvárnenie Smrti je silnou impresiou. Svoj podiel na unikátnosti filmu má aj osobitá, skvele priliehavá hudba a zvuky. Témou filmu je hľadanie Boha. Neočakávajte však žiadnu jednoznačnú odpoveď. Snímka si nekladie otázku, či „Boh je, alebo nie je,“ len popisuje cestu za jeho hľadaním.
Film je zaradený v zozname „najvýznamnejších filmov“, ktorý vydal Vatikán v roku 1995 na prianie pápeža Jana Pavla II. Nachádza sa v kategórii filmov, ktoré sú významné svojou umeleckou hodnotou.
Ocenenia:
Zvláštna cena poroty – MFF Cannes 1957
+ prednáška: „Som oveľa viac divadelníkom než filmárom.“ Ingmar Bergman
V Európe sa po druhej svetovej vojne stále viac presadzuje umelecký film reprezentovaný silnými tvorivými osobnosťami. Jedným z najsilnejších predstaviteľov autorskej kinematografie je práve Ingmar Bergman, režisér komorných až intímnych drám, vždy však s psychologickým až existenciálno-filozofickým presahom. Hoci sa Bergman hlási primárne k divadlu, jeho filmy sa podieľajú na definícii umeleckého filmu ako takého.
Det sjunde inseglet, Švédsko, 1957, 96 min., titulky, 12+
Réžia: Ingmar Bergman
Hrajú: Gunnar Björnstrand, Bengt Ekerot, Nils Poppe, Max von Sydow, Bibi Andersson, Inga Gill, Maud Hansson, Inga Landgré, Gunnel Lindblom, Bertil Anderberg
