Madama Butterfly

Vplyv orientálnej kultúry je zreteľný v tvorbe mnohých európskych a severoamerických umelcov 19. a 20. storočia. V Japonsku začiatkom 20. storočia bolo bežné, že si muž kúpil „dočasnú“ manželku. Západ – na čele so Spojenými štátmi – mal zriadené diplomatické a obchodné vzťahy s krajinou vychádzajúceho slnka a fascinácia týmto rodiskom gejší sa rozšírila ako požiar do celého sveta. V tomto prípade, Butterfly je stelesnením konfliktu medzi dvomi nezmieriteľnými civilizáciami, ktoré chcú jedna nad druhou dominovať. Puccini ako skladateľ so zmyslom pre dramatickosť brilantne vykreslil krehkosť zaľúbenej gejši, ktorá naivne verí, že sukničkársky severoamerický námorný dôstojník jej lásku opätuje. Majstrovsky skomponovaná hudba pripomína tradičné japonské melódie. Aj napriek fiasku premiéry Madama Butterfly v Miláne, skladateľ bol odhodlaný dosiahnuť úspech s operou, ktorú považoval za svoje najúprimnejšie a najexpresívnejšie dielo. Čas mu dal za pravdu. Režisér Mário Gas umiestnil príbeh do filmového štúdia tridsiatych rokov minulého storočia. Ukazuje drámu v troch simultánnych perspektívach – opera sama o sebe, film natáčaný priamo počas operného predstavenia a jeho priama čierno-biela projekcia na plátno.

Madama Butterfly, 145 min.
Réžia: Mario Gas

+12