To sú témy, ktorými sa zaoberajú Cestokluby Kino svet v rámci festivalu Hory a mesto. Prinášajú autentické zážitky, skúsenosti, fotografie a rozprávania tých, ktorí našli v cestovaní hlbší rozmer. Tento rok sa návštevníci dozvedia viac aj o takých nevšedných destináciách, akými sú Severná Kórea, Island, Indonézia a mnohé iné. Štrnásty ročník Hory a mesto sa uskutoční od 10. do 14. apríla 2013 v Cinema City v bratislavskom Auparku.
Tohtoročnú sériu mulltimediálnych prezentácií otvorí vo štvrtok 11. apríla Zuzana Greksáková, ktorá prežila rok v Indonézii. Jej rozprávanie s fotografiami má názov Indostyle alebo život v Indonézii na milión spôsobov. Zuzana nemohla počas školského roka opustiť krajinu viac ako raz, čím sa jej plány spoznať širšiu juhovýchodnú Áziu skončili. Rozhodla sa preto cestovať po Indonézii, ktorá je pre ňu krajinou tisícich ostrovov, tisícich kultúr, tradícií a milardy hmyzu. Zo svojich ciest jej najviac učaroval neprebádaný Timor a momentálne sa snaží naučiť tétumčinu – jeden z úradných jazykov ovplyvnený portugalčinou a indonézštinou. Účasť na jej prezentácii potvrdil aj indonézsky veľvyslanec J. E. pán Djumantoro Purwokoputro Purbo, ktorý zároveň otvorí výstavu o Indonézii. Tá bude po celý čas festivalu zdobiť cestoklubovú kinosálu.
Piatkovému večeru bude dominovať blok venovaný bicyklom. Miro Langer vyskúšal pred rokmi expedičnú cyklistiku a stal za závislý na Ázii, kam sa každý rok vracia. V poslednom období ho zaujal juhovýchodný kút tohto kontinentu – Vietnam a Laos. Hlavná časť jeho prezentácie s názvom Ako chutí vietnamská polievka… pokrýva práve tieto miesta mimo známych turistických centier, teda ten „skutočný“ Vietnam.
Zuzana Tichá a Jakub Štrba bicyklujú už od malička, spája ich vášeň k dvojkolesovým tátošom. Majú za sebou tisícky najazdených kilometrov po krajinách východnej Európy, Blízkeho východu a Kaukazu. Na festivale odprezentujú svoje zážitky pod názvom Dobrovoľne na bicykli. Cestovatelia – cyklisti putovali zo Slovenska cez maďarský Tokaj, rumunskú Transylvániu, srbské „Železné vráta Dunaja“, bulharský Balkán či drsné prostredie tureckej Anatólie. Ocitli sa v Sýrii a historickej Mezopotámii, pokračovali cez kurdské oblasti až k čiernomorským čajovým plantážam tureckého Kačkaru a ďalej do Gruzínska.
Sobotné multimediálne cestovateľské prezentácie predstavia oblasti pokryté snehom, divokú prírodu, odľahlé oblasti ďaleko od civilizácie. Košičan, srdcom východniar, dušou kozmopolita, IT konzultant, skialpinista a kajakár Ján Mihálik bude na festivale Hory a mesto rozprávať o zimnej expedícii na Polárny Ural, o prírode, o živote Nencov (nie Nemcov), ako aj o živote Rusov za polárnym kruhom.
Aj cestovateľ, priateľ hôr, športovec a turista Igor Marks „zablúdil“ do snehom pokrytej oblasti. Jeho prezentácia sa volá Romantika mimo sezóny – krížom-krážom na bežkách po fínskom Laponsku
Ďalšiu vybranú dvojicu prezentácií spája iný, odborný pohľad na neznáme krajiny. Pavol Plesník vyštudoval geografiu, ktorej sa venuje dodnes ako vysokoškolský pedagóg v oblasti cestovného ruchu a svoje poznatky obohacuje najmä cestovaním. Pre festival si pripravil rozprávanie o Peru s názvom Peru – krajina neuveriteľný obraz©ov
Lukáš Vlček je geológ, doktor filozofie, ktorý sa ako jaskyniar zúčastnil viacerých objavných expedícií hlavne do Južnej Ameriky a na Balkán, medzi inými stál pri objavoch najdlhšej jaskyne Venezuely či najhlbšej jaskyne Macedónska. Na Hory a mesto prinesie prezentáciu, ktorá ponúkne fundovaný prierez svetom jaskýň celého sveta Spelaion: Po stopách stratenej vody
Tohtoročné Cestokluby uzavrie Svetozár Krno – jeden z k priekopníkov slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky, je spisovateľom literatúry faktu a vydavateľom cestopisnej literatúry. Svoje zážitky a postrehy z expedícií zachytil aj vo svojej prezentácii s názvom Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje (2012).
Gro päťdňového festivalu Hory a mesto tvorí filmová prehliadka s vyše päťdesiatimi filmami, hostia s multimediálnymi prezentáciami a cestokluby Kino Svet. Festival neustále inšpiruje ľudí z mesta a ukazuje im, ako sa dá aktívne pristupovať k životu, ako sa obohatiť o nové zážitky a rozmery.