Lukáš Vlček: Spelaion Po stopách stratenej vody

Medzi paradoxy súčasnej doby patrí zaiste i to, že dnes, v dobe keď sa turisticky lieta do vesmíru, málokto si uvedomí, že priamo tu, doslova pod našimi nohami, sa nachádza ukrytý tajomný, dosiaľ nepoznaný paralelný svet – svet jaskýň. Chodby, dómy a priepasti, podzemné jazerá, galérie, kvapľové lesy, perlové jazierka, ľadové monumenty, kosti drakov či prastaré izolované ekosystémy – to všetko tu vytvorila alebo sem priniesla krasová voda. Voda tvoriteľka. Nič z toho by sme nepoznali bez usilovnej dobrovoľnej práce hŕstky nadšencov – jaskyniarov, ktorí lúčmi svetla krájajú tmu neznáma.

Jaskyniarstvo je jednou z mála činností, ktoré dokážu priniesť ľuďom, nerobiac medzi nimi rozdiely, objav celospoločenského významu. Kam vedie tmavá skalná chodba? Čo sa skrýva na dne priepaste? To zistí len ten, kto do nich nahliadne, a načrie tak dlaňou do jazera poznania prírodných zákonitostí krasovej krajiny. Jaskyniarstvo, speleológia, je spoznávaním podzemia. Sveta hlboko ukrytého pred zrakmi bežných smrteľníkov. Odkrýva tajomstvá staré stovky, tisíce, ba i milióny rokov.

Slovensko je z hľadiska krasu a jaskýň vskutku neobyčajnou krajinou. Sú v nej na maličkej ploche sústredené prírodné hodnoty celého sveta. Práve preto sa slovenskí jaskyniari po pár aktívnych rokoch v podzemí zákonite stávajú špičkami vo svojom obore. V útrobách vápencových hrebeňov každoročne objavujú a skúmajú kilometre panenských chodieb. Merajú, fotia a dokumentujú. Prehrabávajú sa kamennými závalmi, prekonávajú vodné sifóny či hlinité zátky jaskynných chodieb, v snahe čo najúplnejšie poskladať skladačku tajomného skrytého sveta. A keď si chcú od jaskýň domácich karpatských masívov trochu oddýchnuť, vydajú sa hľadať podzemné cesty nevyspytateľnej vody trebárs aj do tých najodľahlejších častí Zemegule.

Na zasnežené kaukazské chrbty, kde sa podzemné potoky predierajú až na hladinu Čierneho mora, na vyprahnuté ľudoprázdne planiny Dalmácie, do mogotového krasu ukrytého vo vietnamskej džungli, do zatopených jaskýň v cenotoch polostrova Yucatán, alebo trebárs aj tam, kde sa podľa všeobecnej mienky jaskyne vôbec nevyskytujú – do kremencovej Guayanskej vysočiny. Ľudská odvaha a odhodlanie však i tu dokázala vyvrátiť dávne mýty a slovenskí jaskyniari si z expedícií na stolové hory oblasti medzi Amazonkou a Orinokom odniesli objav najdlhšej jaskyne v kremencoch na svete, i najdlhšej jaskyne Venezuely. Dôležitejšie skutočnosti ich však ešte len čakali – to, čo našli vo vnútri týchto jaskýň, predčilo všetky ich očakávania. Objavy tak dôležité, že dnes sa o ne predbiehajú svetové výskumné centrá, lídri geografického výskumu, farmaceutické koncerny, filmové štúdiá, či americký Národný úrad pre letectvo a vesmírny výskum.

Dnes vieme, že svetové horstvá ukrývajú ešte viac než 80% svojich klenotov, a tak na radosť jaskyniarov, bude ešte stáročia čo objavovať. A čo jaskyne? Tie ešte zďaleka nepovedali svoje posledné slovo!

Lukáš Vlček geológ, doktor filozofie. Rodák z Horehronia. Hlboký vzťah k prírode si vybudoval prostredníctvom svojich rodičov a starých rodičov v Pohronskej Polhore a Michalovej. Počas štúdií na lesníckej škole v Liptovskom Hrádku sa zoznámil s krasovými oblasťami v mekke slovenskej speleológie. Už v tomto období začínal spolupracovať s poprednými slovenskými speleológmi pri prieskume najhlbších a najdlhších jaskýň Slovenska. Na Univerzite Komenského sa ako študent geológie zoznámil s lídrami expedičného prieskumu a už ako 19-ročný absolvoval úvodnú expedíciu do Venezuely, kde stál pri objavoch unikátnych jaskýň v kremencoch stolových hôr obklopených divokou amazonskou džungľou.

Neskôr sa ako geológ a jaskyniar zúčastnil viacerých objavných expedícií hlavne do Južnej Ameriky a na Balkán, medzi inými stál pri objavoch najdlhšej jaskyne Venezuely či najhlbšej jaskyne Macedónska. Niekoľko rokov pracoval ako geológ, environmentalista a editor odborných časopisov, čo využil v širokom poli pôsobnosti ako vedec, ochránca prírody, pedagóg a popularizátor speleológie doma i v zahraničí. Je autorom dvoch stoviek odborných a populárnych článkov, tabúľ náučných chodníkov, propagačných brožúr, exkurzných sprievodcov a odborných monografií. Organizoval desiatky odborných podujatí a prednášal po celej Európe. Je tajomníkom Slovenskej speleologickej spoločnosti a členom Venezuelskej prírodovednej spoločnosti. Vo voľnom čase sa venuje prieskumu podzemia Muránskej planiny a Demänovských vrchov, cestovaniu, skialpinizmu, literatúre a neustálemu spoznávaniu nepoznaného. S manželkou Sašou tvoria nerozlučné duo na povrchu i v podzemí.

Pozrite si kompletný program festivalu Hory a mesto 2013