Svetozár Krno: Monzúnový Sečuán. Východné Himaláje (2012)

Čínsky kantón Sečuán hraničí na východe s Tibetom. Do vienka dostal krásnu, pestrú prírodu. Tiahne sa od nížin až po najvýchodnejšiu sedemtisícovku Miňa Konga (7 556 m). Bez irónie ide o krajinu, kde „zajtra znamená predvčerom“. Všade cítiť nesmierny, dlhodobý a systematicky pripravovaný ekonomický rast, v ktorom Číňania zúročujú prastaré tradície a nové skúsenosti a poznatky. Zo dňa na deň sa predlžujú cesty, stavajú sa horské tunely a mestá. Autostrády lemujú palmy, aj vo výškach nad štyritisíc metrov pribúdajú betónové magistrály a tunely. Vlak dosahuje rýchlosť 200 kilometrov za hodinu. Stredná vrstva rastie nielen počtom, ale aj postavením. Obyvateľstvo sa koncentruje vo veľkomestských mrakodrapoch, vidiek ostáva pomerne riedko osídlený.

Prednáška nás zavedie najprv k pamiatkam Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO – k 71–metrov vysokému Budhovi v Lešane a na posvätné pohoria – budhistický Emejšan a taoistický Činčenšan. Svetozár Krno strávil väčšinu času v tibetskom autonómnom okruhu, ktorému sa stále na rozdiel od známej Tibetskej autonómnej oblasti vyhýbajú komerční turisti a ktorý si tým zachoval viac pôvodnej kultúry ako samotný Tibet. Život v úzkych údoliach a kláštoroch síce neúprosne poznačuje moderná doba, ale uchováva si to pôvodné, ktoré neustále priťahuje nekonvenčných cestovateľov. V dedinkách okolo mesta Danba stoja vysoké veže na strmých svahoch ako v gruzínskej Svanetii. Hrebene nad kláštormi sú posiate nekonečnými pestrými vlajkami. Prednášateľ navštívil pohoria Štyroch dievčat (Singuniang-šan) a Jala Holy (severnej od sečuánskeho strediska Tibeťanov Kanding) a uskutočnil prechod okolo spomínanej sedemtisícovky. Pod končiarom Miňa Konga kráčal dva týždne celkom sám. V najľudnatnejšej krajine sveta stretol iba piatich pastierov, päťdesiat yakov, osem diviakov, troch jazvecov a niekoľko orlov.

Svetozár Krno patrí k priekopníkom slovenskej expedičnej a diaľkovej turistiky. Okrem dosiaľ u nás iba raz zopakovanej dvetisíckilome­trovej hrebeňovky Karpát absolvoval podobné podujatia v balkánskej, jadranskej, východoalpskej, pyrenejskej, apeninskej, korzickej, zakarpatskej a krymskej horskej sústave. Pôsobil aj na Kolskom polostrove, v Chibinách a Lovozerských tundrách, v Karélii, Polárnom a Pripolárnom Urale, na Kryme, v grécko-macedónskych horách, Čiernej hore, južnom Nórsku, švédskom Laponsku, Centrálnom Kaukaze, Malom Kaukaze, Arménskej vysočine, tadžických Fanských vrchoch, kirgizskom Ťan-šane, Pamíro-Alaji, indických a čínskych Himalájoch, sibírskom Altaji, Východnom Sajane, Chamar-Dabane, Bajkalskom masíve, Kodare, Udokane, Sichote-Aline, povodí Ussuri, Mongolsku, na Sachaline, Kamčatke a v ďalších horách Eurázie. Väčšinou išlo o slovenský, respektíve cudzinecký prvoprechod a prvovýstup.

Pozrite si kompletný program festivalu Hory a mesto 2013