Jedná sa o tému, ktorej sa v posledných rokoch venuje i preto, lebo ju ako osoba s obmedzenou možnosťou pohybu zažíva na vlastnej koži - hovorí o vôli a túžbe po slobode, ktorá je univerzálne pociťovanou hodnotou bez ohľadu na akýkoľvek hendikep či inakosť.
Zdravý človek verejný priestor vníma inak a preto je jej zámerom skrze médium maľby, sochy či videa, ale i aktivistickými guerilla zásahmi či participatívnym zapájaním rôznych skupín obyvateľstva sprostredkovať jej odlišnú skúsenosť s chodníkmi, podchodmi či vstupmi do budov. Aj preto je v jednom z okien budov umiestnená prezentácia, tvorená situáciami, ktoré je možné považovať za bariéru.
Autorka necháva zdravých jedincov frustráciu z takýchto prekážok pocítiť na vlastnej koži pomocou hravých aktivačných prvkov. Jedným z nich je akčná prekážková dráha pre vozík, akýsi zážitkový parkour, na ktorom si verejnosť môže vyskúšať jazdu po rôznorodých povrchoch (dlaždice, retardéry) či medzi nečakanými prekážkami (napr. smetný kôš). Sadnite si na invalidný vozík a zažite cestu mestom z tejto perspektívy: ak vám pri manévrovaní bude ťažko, pokojne sa započúvajte do hlasu Františka Kovára, ktorý predčíta vyhlášku o technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, podľa ktorej by všetko malo byť v poriadku.
Zorka Lednárová však nechce len kritizovať súčasnú prax sprístupňovania verejných priestorov, ale jej zámerom je najmä tvoriť spolupráce, ktoré by mohli ponúkať i riešenia. Napríklad prostredníctvom vzdelávania odbornej verejnosti a výchovy novej generácie aktérov, tvoriacich verejný priestor. Aj preto spoločne so študentkami a študentami VŠVU a STU absolvovala workshop v uliciach Bratislavy, kde hľadali príklady bariér vo verejnom priestore, pre ktoré účastníčky a účastníci následne hľadali kreatívne riešenia debarierizácie. Nájdené situácie je taktiež možné vidieť priamo na nádvorí v podobe veľkoformátových tlačí, výsledné návrhy zlepšení sú prístupné po nascanovaní QR kódu.
Kurátorka: Jana Babušiaková
