Tvorba Imra Weinera-Kráľa bola počas celého jeho umeleckého vývinu poznamenaná úsilím spojiť lásku k Francúzsku s láskou k rodnému Slovensku. Zomknúť dva nezlučiteľné a nespojiteľné svety - francúzsku kultúru a slovenskú tradíciu.
Po nútenom odchode z Francúzska v roku 1950 zanechal Imro Weiner-Kráľ za „železnou oponou“ milovanú dcéru Elise a jej mamu. Už o rok neskôr sa pokúšal za nimi ilegálne odísť, no chytili ho na hraniciach a niekoľko mesiacov musel dokonca stráviť vo väzení. Túžba po kontakte s dcérou bola neobyčajne silná, a preto jej každý deň posielal listy, v ktorých pre ňu písal a maľoval príbehy. To bol v tých časoch poznamenaných politickými represáliami jediný možný kontakt.
Začal ich posielať keď bola Elise štvorročná. Vo farebných ilustráciách v priebehu rokov 1953 až 1956 tak pre milovanú dcéru vznikali vtipné dobrodružstvá kocúra Mineta, žabiaka Brekeke, ale aj prefíkaného lišiaka, zradného vlka alebo namysleného kohúta kraľujúceho na dvore v spoločnosti obľúbených sliepok. Postupne sa k nim pridal bocian a malé dievčatko Liduška s húskami. Nechýbali ani králi, princovia a princezné alebo Maruška týraná zlou macochou. Liduška aj Maruška mali vždy podobu malej Elise a keď náhodou v príbehu vystupoval kocúr Minet, niekedy Elise pozdravil „Dobrý deň Elise“, samozrejme vo francúzštine – Bon jour Elise.
Ku všetkým ilustráciám si Imro Weiner-Kráľ vymýšľal krátke sprievodné texty vo francúzskom jazyku, neskôr keď už malá Elise vedela čítať, sem-tam vložil slovíčko po nemecky, aby sa dcéra naučila aj tento jazyk. Niekoľko ilustrácií si Elise odložila, ako jedinú spomienku na vzdialeného otca, ktorého po prvý raz mohla vidieť až ako deväťročná. Na tejto výstave sú umelcove ilustrácie zverejnené po prvý raz, doteraz boli len súkromnými dokumentmi uloženými v parížskom byte dnes už dospelej Elise, ktorá tam žije a pracuje. Ilustrácie sú jedinečným príkladom úžasného maliarstva a kresliarstva Imra Weinera-Kráľa, ale aj príkladom neobyčajnej fantázie, pomocou ktorej sa aspoň sčasti chcel priblížiť k dcére a na nútenú diaľku viesť s ňou skromný dialóg.
Kurátorka: Dagmar Srnenská
Výstava sa nachádza na prízemí Mirbachovho paláca.
