Kurátor: Michal Stolárik
Selekciu diel autorky a autorov spája metóda experimentovania – s formami, materiálnou premenou, technologickými postupmi či konceptuálnym uvažovaním. Na jednom mieste sledujeme výrazné autorské gestá a umelecké vstupy v kontraste s ich cieleným potláčaním, až vzdaním sa v prospech náhody, chemických procesov, automatizácie a organickej sériovosti. Diela sú inšpirované súčasnou kultúrou, využívajú konceptualizáciu nájdených predmetov, sú hybridmi prepájajúcimi prírodné procesy s vedomosťami a materiálmi súčasného digitálneho sveta. Vystavené práce v priestorovej koláži v prostredí industriálnej atmosféry haly Jurkovičovej teplárne na sebe parazitujú a zároveň existujú v symbióze, potláčajú všeobecne dané idey a napádajú fyzikálne zákony. AREA B1 je environment – pomyselné laboratórium na experimentovanie s novými postupmi a zároveň výsledok pokusov, ktoré sa vymkli spod kontroly.
Rozpínavá inštalácia Niky Kupyrovej – Yaekahngai (2021) pozostáva zo sedemdesiatich po zemi sa rozprestierajúcich drobných sadrových objektov, ktoré sa inšpirujú formami hubových štruktúr. Autorka vytvorila šesť unikátnych dizajnov, ktorých repetíciu maskuje náhodne vygenerovanými kombináciami troch preddefinovaných farebných pigmentov (červený, modrý a žltý). Princíp budovania prostredia formou varírovanej multiplikácie rovnakých objektov preberá z prostredia počítačových hier a digitálnej simulácie reality. Kupyrova vytvára dialóg medzi skutočnosťou a fikciou, medzi 2D a 3D svetom, pričom sieť húb paraziticky prepája aj diela ostatných dvoch autorov.
Určitá forma parazitizmu je prítomná aj vo vybraných dielach Mareka Kvetana. Využíva na to základné chemické procesy, ktoré aplikuje na nájdené materiály či vlastnoručne vymodelované objekty. Výsledky pôsobenia modrej skalice sledujeme prostredníctvom esteticky pôsobiacich modrých kryštálov, kopírujúcich formy svojich „organických“ hostiteľov (napr. séria Reconfiguration Wood, 2019) či vytvárajúcich ilúzie neznámych telies kuklovitých tvarov (Asymmetric History, 2020). Kvetan vytvára kontrasty medzi prírodnými a umelými materiálmi (Anorganic I., 2019, Resaving, 2019), ktoré postupne ústia do „živých“ hyperrealistických objektov s mierne surrealistickým twistom (UP, 2019, Homo, 2018).
Selekciu diel Viktora Freša spájajú princípy deštrukcie, rekonfigurácie či recyklácie foriem a materiálov. Pracuje s readymademi, prisvojuje si cudzie predmety, ruší ich pôvodné funkcie a otvára nové naratívne možnosti daných objektov (Vase 05, 2016, Pickguardilyts, 2016). Výraznej časti galerijného prostredia dominuje umelá čierna matéria, ktorá „ožíva“ a mení sa na organickú zložku napádajúcu svojich hostiteľov (Frame 02, 2016, Good Morning, America, 2016). Výstava zobrazuje okrem realitu meniacich objektov (Frame 01, 2016) aj nové smerovanie Frešovej maliarskej tvorby (Edwin 05 a Edwin 02, 2022), v ktorej zamieňa prácu so syntetikou za tradičný olej a autorský záujem presúva od portrétneho zobrazovania k fragmentárnym končatinám v intenciách súčasnej skulpturálne pôsobiacej figurácie.
