Podľa kurátorky výstavy Dity Lamačovej svet Holcovej intuície a imaginácie nemá pevné hranice, preto jej diela umožňujú voľnú interpretáciu. Jej imaginárne krajiny sú experimentálne, predstavujú rozličné formy života po antropocéne, ide v nich o akúsi maliarsku archeológiu budúcnosti, zobrazuje napr. horiace mesto, ktoré je minulosťou a z ktorého popola vyrastajú biele kvety.
Veronika Holcová premieta do tvorby osobný život, pocity, zážitky, spomienky, predstavy či sny. Na aktuálnej výstave predstavuje dve základné línie svojej tvorby – kresbu a maľbu. Maľby sú poetické a krehké, nachádzajú sa na rozmedzí medzi maľbou a kresbou. Štetcom spája voľnosť náhodne utvorenej škvrny s prepracovanými detailmi. Zobrazuje krajiny, ktoré sa nám zdajú na prvý pohľad známe, zároveň však pôsobia meditatívne, snovo a trochu aj znepokojivo, akoby ukrývali nejaké zvláštne tajomstvo. Holcová nezobrazuje videnú skutočnosť, chce vyjadriť jej podstatu cez metafyzický presah.
Veronika Holcová (*1973, Praha) absolvovala v rokoch 1993 – 2000 rešpektované ateliéry Jitky Svobodovej, Bedřicha Dlouhého, Vladimíra Skrepla a Vladimíra Kokoliu na pražskej Akadémii výtvarných umení. Už od deväťdesiatych rokov 20. storočia púta pozornosť tvorbou vymykajúcou sa dobovej štandardnej výtvarnej produkcii a pravidelne vystavuje v Českej republike a v zahraničí. Jej práce sú zastúpené v zbierkach Národnej galérie Praha, súkromných a verejných zbierkach v Česku, Kanade, Švajčiarsku, Taliansku, Nemecku, Veľkej Británii, Číne a USA.
