Teodor Schnitzer - Muž z divokého východu

To všetko sme, keď sme boli malí, videli ako živé, keď sme čítali dobrodružné romány z edície STOPY, ale aj rodokapsy v zošitovej väzbe, tlačené na lacnom hnedastom papieri. Celé generácie detí pri tých príbehoch snívali svoje sny o hrdinstve, cti, priateľstve na život a na smrť a statočnosti.

Keď sa pozriete na slovenské vydania príbehov z Divokého západu, často za nimi stojí muž z Divokého východu, rodák z Košíc, ilustrátor Teodor Schnitzer. Od r. 1955 do 1977 ilustroval najmenej 116 kníh: mayovky, cooprovky, stevensonovky.

Zložitá technika nitrotmelu a škrabanej štetcokresby – vyškrabávanie postáv a vecí priamo do papiera, potiahnutého čiernou farbou, vytvorilo v ilustráciách zvláštnu dynamiku, príbeh je akoby zastavený v okamihu, podobá sa fotografiám zo začiatku storočia.

Od sedemdesiatych rokov minulého storočia nastalo v tvorbe Teodora Schnitzera ticho. Z príbehu o ilustrácii sa stal príbeh o boji s alkoholom a boji o bežný, dôstojný život. Ticho však nastalo aj v antológiách slovenského výtvarného umenia: pre teoretikov prestal existovať, akoby jeho umenie nestálo za to, pripomenúť si, archivovať.

Bolo to preto, že ilustroval low-brow žánre – kovbojky a indiánky a nie veľké umenie? Alebo preto, že sa jednoducho stratil? Až dôsledné pátranie po jeho blízkych, stretnutie a otvorenie šuplíkov vo februári 2015 odkrylo stratené dielo.