Od prešporských viech a kaviarní, cez Slovenský štát, nálet na rafinériu Apollo, znárodnenie roku 1948, Akciu B, kedy z Bratislavy vyhnali stovky rodín intelektuálov, cez šesťdesiate roky, ruskú okupáciu 1968, následnú normalizáciu až po mafiánske deväťdesiate.
Predstavenie so živou hudbou a pesničkami. Zaznie tango, Voskovec a Werich, budovateľský pochod, mikroopera, rokenroly tajne ladené na rádiu Luxemburg, gottovská kantiléna aj punk-rock.
Predstavenie trvá 90 minút bez prestávky.
---
Prečo nie sme národom labužníkov?
Aj na túto otázku odpovedá autor Viliam Klimáček vo svojej najnovšej hre, v nostalgickej hudobnej komédii Varím a verím (ako chutí Slovensko).
Autor a režisér Viliam Klimáček v nej predstavuje dejiny fiktívnej bratislavskej reštaurácie od roku 1924 do roku 2024. V divadelných klipoch, na pozadí televíznej show o varení zistíme, čo nám chutilo kedysi a čo teraz, a možno aj prečo nie sme národom labužníkov a naša realita je dnes úplne nejedlá.
Nedokážem sa zbaviť pocitu, že tu stále menej ľudí dokáže oceniť dobré jedlo (dobré umenie, dobré vzťahy, dobrú politiku – dosaďte si, čo chcete...), že to všetko vlastne nepotrebujú. Na Slovensku už neexistujú labužníci, sú len stravníci. A tí odmietajú ačoraz viac nenávidia všetko a všetkých, ktorí sú iní a ináč žijú, voňajú a chutia, hovorí Klimáček.
Projekt patrí do dlhodobej dramaturgickej línie divadla GUnaGU, v ktorej sa snaží sprístupniť kľúčové okamihy našej minulosti aj mladšiemu publiku či pripomenúť ich starším, ktorí radi zabúdajú.
Prvý krát si v divadle GUnaGU zahrá mladá herečka Petra Dubayová známa aj z TV obrazoviek, spolu so skúsenými hereckými kolegami Luciou Vráblicovou a Viktorom Horjánom.
Kostýmy navrhla Simona Vachálková a scénu Silvia Makovická. Hudbu zložil Slavo Solovic, ktorý bude prvý krát v GUnaGU aj naživo hrať.
