Hlavným výskumným a prezentačným objektom je totiž samotný Schaubmarov mlyn. Jeho dejiny, súčasnosť aj budúcnosť.
Výstava je skladačkou fragmentov, ktoré dávame dokopy spolu s pamätníkmi a pamätníčkami, s príbuznými, so susedmi, s historikmi, dizajnérkami, architektmi, fotografkami… Je záznamom procesu, v ktorom znovu roztáčame rozpadnuté mlynské koleso, hľadáme stratené príbehy mlynských predmetov, nechávame rozprávať autentické rodinné fotografie Schaubmarovcov.
Pamäť miesta chceme návštevníčkam a návštevníkom sprostredkovať viacerými formátmi – dôležitú úlohu zohrajú dizajnérske vstupy a experimenty.
Sylvia Jokelová vníma mlyn a známe i neznáme predmety v ňom ako rozhranie medzi prírodou a produktom. Svoj kritický koncept demonštruje „archeologickou“ expozíciou autentických a „rekonštruovaných“ mlynských artefaktov a 3D tlačiarňou chrliacou kukuričné zrná v paradoxnom reverznom procese. Vystačiť si s málom – to je idea, ktorá dnes hýbe svetom.
Pre Eriku Remencovú sa preto základným stavebným prvkom stala múka. Tvaruje z nej funkčné objekty, ktoré sú výsledkom minimálneho finančného nákladu a maximalistického výskumu. Svoj autorský recept predstaví v kolekcii suvenírov, ktoré navrhla špeciálne pre Schaubmarov mlyn.
Pre Volodymyra Serhachova je scénou jeho animátorskej intervencie konkrétny priestor v mlyne – ponoríme sa do jeho útrob, alebo presiahneme jeho múry?
V mlyne bude opäť fungovať mlynské koleso. Návrh Borisa Belana ale nie je replikou – na pôvodnom mieste sa koleso bude krútiť v nových tvaroch, súčasných rytmoch a rozmanitých funkciách.
Do výstavy zapájame autentické mlynské artefakty, fotografie, filmy, animácie, výpovede pamätníkov a pamätníčok. Divákov a diváčky vyzývame k aktívnej spoluúčasti. To, čo sme v mlyne našli – fragmenty spomienok, vecí, príbehov –, im ponúkneme ako straty alebo nálezy, ktoré môžu komentovať, vysvetliť, dopovedať, prijať či posunúť ďalej.
(Nielen) detskí návštevníci a návštevníčky sa budú môcť zabaviť s novým vzdelávacím boxom plným originálnych hracích prvkov a informácií o mlyne, ktorý koncepčne zostavila Terézia Parec. Svoju premiéru bude mať na výstave aj mlynologický slovník s pexesom, zaručene vám tak neunikne, čo sa skrýva za lubom alebo čo je to pemprlica.
Prostredníctvom výstavy ponúkame pohľad na prvé výsledky dlhodobého projektu novej, rekonštruovanej podoby mlynárskej expozície v Schaubmarovom mlyne. Mapujeme v nej vrstevnatú históriu mlyna. Pátrame v košatej, ale zabudnutej histórii rodiny Schaubmarovcov, ktorá na Cajle i v Pezinku zanechala nezmazateľnú stopu.
Zaujíma nás fenomén mlyna ako uzla v komunitnom živote minulosti. A hlavne to, čím môže byť pre ľudí, ktorí tu žijú a ktorí ho navštevujú, zaujímavý a dôležitý dnes.
Koncepcia výstavy: Viera Kleinová, Eva S. Kotláriková, Veronika Němcová, Terézia Parec
Dizajnérky a dizajnér: Sylvia Jokelová, Erika Remencová, Volodymyr Serhachov
Dizajn mlynského kolesa: Boris Belan
Koncept mlynského kolesa: Braňo Matis, Peter Liška
Grafický dizajn výstavy: Rudolf Vychovalý
Architektúra výstavy: Terézia Parec
Ilustrácie, animácie: Lívia Suchá
Foto/video: Juraj Starovecký, Ondrej Rychnavský
Grafický dizajn mlynologického slovníka a mlynského boxu: Ivana Palečková