Transcendencia metafyzika. Výtvarní kritici hodnotia S. Filka ako najkomplexnejšieho a najradikálnejšieho autora slovenskej avantgardnej výtvarnej scény. Filko bol významným protagonistom alternatívneho, neoficiálneho umenia.
Kurátorka: Mira Keratová
S. Filko vo svojej tvorbe stiera hranicu medzi umením a životom, vytvára si vlastnú ľudskú i umeleckú filozofiu, integruje vlastné ego do univerzálnych (vesmírnych) vývojových súvislostí. Pre S. Filka je kozmológia a individuálna mytológia obľúbeným námetom.
S. Filko vždy tvoril a tvorí multimediálne – maľba, grafika, kresba, koláže, asambláže, objekty, reliéfy. Začiatkom 60. rokov prišiel s odvážnym popieraním klasických výtvarných hodnôt. V rokoch 1964 – 1965 vytvoril napríklad približne 30 oltárov súčasnosti, dnes odborne vysoko cenených asamblážových reliéfov. Po roku 1965 sa venoval happeningom (spolu s A. Mlynárčikom), konceptu, landartu, environmentom, a to nezvyčajnými intermediálnymi postupmi, v ktorých do svojich diel integruje pohyb, svetlo, zvuk atď. Koncom 60.rokov svoje diela ešte viac a dôslednejšie dematerializoval.
V 70. rokoch sa S. Filko stiahol do súkromia, nevystavoval, pôvodnú expresívnosť nahrádza minimalizmom v priestore. Koncom 70. rokov ešte na Slovensku a následne začiatkom 80. rokov v USA sa S. Filko opäť vrátil k expresívnej maľbe predovšetkým rozsiahlych cyklov, k objektom, inštaláciám atď.
Po návrate na Slovensko sa S. Filko v 90. rokoch venoval najmä spojeniu objektu a architektúry, procesu konštitúcie jeho ateliéru ako múzea či archívu, „naddiela“, ktoré nadčasovo obsahuje záverečné dielo ako Filkovo „všetko“.
