Stano Bubán: Chodec

Kurátorka: Dagmar Kudoláni Srnenská

Stano Bubán sa narodil 5. mája 1961 v Sečovciach. V rokoch 1980-1986 študoval na Vysokej škole výtvarných umení na Oddelení monumentálnej maľby (prof. Lehotská).

Od roku 1995 pôsobí ako pedagóg na VŠVU v Bratislave, na AVU v Prahe bol v roku 2002 menovaný docentom. V roku 2004 bol ocenený cenou G. De Nittisa na II. Biennale Internazionale d´Nittis v Barlette.

V roku 2013 sa stal nominantom na ocenenie Travel Award, na BP Portrait Award v National Portrait Gallery, Londýn.

V roku 2019 ho pozvali vystavovať na 8th Beijing International Art Biennale, National Art Museum of China, Peking, Čína.

V roku 2018 a 2020 na Bienále voľného výtvarného umenia získal Cenu Slovenskej výtvarnej únie. Je rezidentom Cité Internationale des Arts v Paríži. Vystavoval vo Viedni, Aténach, Perugii, Miláne, Washingtone, Káhire, Ľubľane alebo v Prahe. Vo voľnom čase sa zaoberá Kung Fu a Taiji, rád tancuje Argentínske tango. 

Stano Bubán patrí ku generácii umelcov, ktorí výrazne ovplyvnili slovenskú výtvarnú tvorbu v druhej polovici osemdesiatych rokov. Prepojenie na taliansku transavantgardu a nemecké Neue Wilde prinieslo do maliarskej tvorby razantnosť kresby a oslavu jasných, kontrastných farieb, čo sa stalo dominantným výrazovým prostriedkom aj pre Stana Bubána.

Do farieb a kresby zhmotňoval všetky svoje zážitky prepojené s množstvom asociácií, symbolov a znakov. Sám priznal – „snažil som sa odpovedať na otázku, či maľovanie má ešte zmysel. Témou sa mi stala samotná maľba a obsahom jej doteraz objavené vlastnosti.“ Realita však bola vždy pre neho rezonančnou doskou zvláštneho prežívania skutočnosti. Preto jeho maliarska tvorba prešla viacerými vývojovými procesmi, žánrovými a tematickými polohami.

Diela na súčasnú výstavu však vznikli pod dojmom knihy H. D. Thoreaua Prechádzky prírodou. Neuveriteľne opísaná príroda, problémy spoločnosti a pocity úniku z civilizácie sú také aktuálne, až je ťažké uveriť, že dielo vzniklo v 19. storočí. Pocity frustrácie, nenaplnenia a ničoty viedli Stana Bubána a výtvarníčku Evu Šrubařovú k tomu, že začali ešte v novembri 2018 chodiť maľovať do prírody v oblasti Malých Karpát. Chodili pravidelne raz do týždňa presne jeden rok, v akomkoľvek počasí. Nezáležalo na tom či snežilo, pršalo, mrzlo alebo boli horúčavy.

Maľovali v noci s čelovkami, skoro ráno alebo počas magickej polhodiny pri súmraku. Tak sa absolútne odovzdali prírode a maľovaniu. Z toho neskôr vznikli Bubánove veľkorozmerné plátna na základe škíc z plenéru, ktoré práve v Danubiane vystavujeme pod názvom Chodec. A tak diela častí prírody zo Záhoria, Trnavského kraja alebo Spiša, dokazujú, že  interpretácia prírody, krajiny a flóry je stále aktuálna. O to viac, že v dnešnom chaotickom období krajinomaľba stále vypovedá o všetkých súčasných problémoch so životným prostredím, frustráciou z politiky a vlastnej identity.

- Dagmar Kudoláni Srnenská